LEVICE. Vezmime si len tak často spomínané a propagované 100. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914. Ďalej 350. výročie od Bitky pri Leviciach v roku 1664, udalosti tak významnej pre naše mesto. Popri týchto výročiach si tento rok pripomíname i 100. výročie sprístupnenia železničnej trate Levice – Šurany, ktorá značným spôsobom prispela k rozvoju regiónu. Tieto jubileá v Leviciach odzneli bez povšimnutia či akejkoľvek sprievodnej akcie.
Železničná stanica v Šuranoch v roku 1920.
Trate pribúdali
V rozvoji hospodárskeho života 19. storočia zohrala železnica prevratnú úlohu. Novým spôsobom prepravy tovarov prispela k rýchlemu rozvoju hospodárstva, a to predovšetkým rozšírením domáceho i zahraničného trhu. V prvej polovici 19. storočia bola situácia vo výstavbe stavbe železníc neuspokojivá. Historicky prvá železničná trať so strojným pohonom v Uhorsku bola sprístupnená trať medzi Pešťou a Vácom v roku 1846. Pomalší priemyselný rozvoj ako v Rakúsku a malý záujem šľachty zapríčinil, že stavba železníc v Uhorsku sa rozvíjala oveľa pomalšie ako v iných krajinách. Po sprístupnení železničnej trate Ostrihom – Bratislava v roku 1850, do ktorej spadali i Nové Zámky, nastala vo výstavbe železníc istá stagnácia. Dovtedy bolo v Uhorsku postavených 250 kilometrov, z toho na území Slovenska len 76,7 kilometrov tratí. Predpokladom pre rozvoj železníc bolo Rakúsko–uhorské vyrovnanie v roku 1867. Politické osamostatnenie Uhorska sa odrazilo v prudkom rozvoji priemyselného podnikania. Vláda podporovala výstavbu železníc prijatím viacerých zákonov, čo zabezpečilo prílev zahraničného kapitálu. V roku 1871 bolo už v prevádzke 3474 kilometrov, z toho na území Slovenska 280,7 kilometrov tratí. Výstavbu železníc zabezpečovali veľké akciové spoločnosti za účasti rakúskeho a iného zahraničného kapitálu. Štát zabezpečoval spoločnostiam úroky na kapitál, investovaný do výstavby.
Oficiálny cestovný poriadok na trati Levice - Šurany.
Spojila región
Napriek tomu, že sa väčšina tratí vejárovite zbiehala do Budapešti, hospodárskeho centra krajiny, vznikali i trate zabezpečujúce lepšie spojenie medzi jednotlivými regiónmi. Medzi takéto patrila i miestna železničná trať medzi Levicami a Šuranmi, ktorej stavba bola nariadená zákonným článkom LVI. z roku 1913. Koncesiu na jej výstavbu získala Stavebná firma Fried a Adorján v Budapešti. Pre realizáciu svojho zámeru využila medzi Šuranmi a Úľanmi nad Žitavou trať miestnej železnice v údolí Žitavy, v zvyšnom úseku postavila novú železnicu. Jej súčasťou bola tiež pomerne dlhá vlečka v Dolnom Ohaji do tamojšieho liehovaru a škrobárne patriace barónovi Baerovi z Malej Kesy.
Jednu zo zastávok mali vlaky v Beši.
Samotným stavebným prácam predchádzalo vyvlastnenie pozemkov podľa vyvlastňovacieho zákona z roku 1881. Najprv sa uzatvárali predbežné zmluvy a len po premeraní skutočne zabratých pozemkov (po skončení stavby) sa uzavierali definitívne zmluvy. Vyvlastňovanie sa týkalo rovnako obecných samospráv, ako i drobných majiteľov pozemkov. Napríklad v Beši trať viedla cez lúky Ondreja a Vincenta Kálnayovcov. Vedenie firmy Fried a Adorján ešte v roku 1913 s mestami a obcami uzatvorilo zmluvy, na základe ktorých sa obce zaviazali prispieť istou sumou z vlastného rozpočtu na spolufinancovanie stavby. Na oplátku sa obce stali majiteľmi akcií uvedenej firmy. Levice sa zaviazali prispieť sumou 50 000 korún, Beša len jednou desatinou. Vyplácanie týchto financií skomplikovala prvá svetová vojna.
Prepravovala aj vojakov
Vďaka priaznivým smerovým a výškovým pomerom (40 % trate viedlo rovinou a iba 35 % oblúkmi) si výstavba 37,8 kilometrov dlhej železnice nevyžiadala rozsiahle zemné práce. Napriek tomu boli stavebné náklady v dôsledku výstavby 99 mostov a priepustov celkovej dĺžky 301 metrov i potrebnej úpravy koncových staníc pomerne vysoké – 4 852 000 K. Najdlhší most dĺžky 78 metrov cez rieku Hron mal oceľovú konštrukciu. Na trati bolo 9 staníc (Horná Seč, Veľká Kalná, Hronský Lok, Horný Pial, Beša – Baračka, Pozba, Senča, Ohaj – Hul a Úľany nad Žitavou), 1 zastávka (Radava), 8 strážnych stanovíšť a 62 úrovňových priecestí, z ktorých však boli iba 3 kryté závorami. Napriek vypuknutiu prvej svetovej vojny koncom júla 1914 sa železničnú trať podarilo dokončiť bez väčších ťažkostí. Prvý vlak po dostavanej železnici prešiel 25. septembra 1914. I napriek tomu, že cesta medzi Levicami a Šuranmi trvala v priemere dve hodiny, cestujúci si do Nových Zámkov či Bratislavy výrazne skrátili dobu cestovania. Vlaky premávali trikrát denne.
Železničná trať sa stala svedkom významných, ale i smutných historických udalostí. Hneď po svojom vzniku to bol odchod vojakov na fronty prvej svetovej vojny, v roku 1919 počas bojov o južnú časť Slovenska po nej premával pancierový vlak, v roku 1939 na železnici vítali relikviu Pravicu sv. Štefana.
Použitá literatúra a pramene:
JiříKubáček: Dejiny železníc na území Slovenska. ŽSR, Bratislava, 1999.
Štátny archív v Nitre – pobočka Levice
