Na Veľkú noc v roku 2013 bola na toku takáto situácia. FOTO: M. Pintér
LEVICE. Prvá etapa protipovodňových opatrení na Podlužianke sa v meste uskutočnila v rokoch 2001 až 2004. Popri koryte medzi činžiakmi boli na oboch stranách vtedy osadené betónové steny. Takto zabezpečený je úsek dlhý 1866 metrov od Levického hradu po most na Dopravnej ulici.
„Týmito opatreniami sme zvýšili protipovodňovú ochranu tejto časti mesta na navrhovaný prietok 45 metrov kubických za sekundu,“ hovorí Ľuboš Krno, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP).
Na konci marca 2013, počas veľkonočných sviatkov, došlo k prudkej zmene počasia. Výdatné zrážky zdvihli hladinu Podlužianky natoľko, že na viacerých miestach hrozilo, že sa vyleje. V okolí autobusovej stanice hasiči a armáda zabraňovali jej vyliatiu pomocou vriec naplnených pieskom. Predísť podobným situáciám by mali nové ochranné múriky alebo hrádze vytvorené zo zeme. Vodohospodári majú spracovaný projekt.
Pozemky musia vykúpiť
„Uvažujeme aj s ďalšou etapou ochrany mesta, a to v úseku od Dopravnej ulice po čistiareň odpadových vôd v mestskej časti Géňa. Stavba sa v súčasnosti pripravuje,“ priblížil hovorca Krno. Podľa jeho slov je podpísaná mandátna zmluva na vykonanie majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod plánovanou stavbou.
„Termín realizácie závisí od podpisovania kúpno-predajných zmlúv s majiteľmi pozemkov, ktorých je až 47, takže výkupný proces môže byť aj dosť zdĺhavý,“ pripomenul. Otvorenou otázkou je aj termín novej výzvy už v rámci nového Operačného programu Kvalita životného prostredia. „Projekt by sme chceli zrealizovať v rokoch 2017 – 2018,“ upresnil.
Hrádze aj múriky
Plánované protipovodňové opatrenia budú tentoraz v dĺžke 4611 metrov. Či vybudujú zemné hrádze alebo osadenia múrikov, bude závisieť od toho, či pôjde o sídlisko alebo voľné územie.
Zemné hrádze sú v projekte od Mochovskej ulice po Géňu, kde nie sú stiesnené podmienky. „V intraviláne mesta Levice vybudovaniu hrádze bráni už jestvujúca výstavba, a preto bude ochrana v tejto časti mesta pozostávať predovšetkým z ochranných múrikov, ktoré nemajú veľký záber pôdy,“ doplnil. Za autobusovou stanicou, kde už existuje múrik, dôjde k jeho navýšeniu o približne 40 centimetrov a osadia aj nové zábradlie.
Ovplyvnia práce „život" vodného toku alebo ľudí v jeho okolí? „Priamo pri výstavbe ochranných protipovodňových opatrení, teda múrikov a hrádzí nebude potrebné znižovať hladinu vodného toku. Niektoré inžinierske siete budú musieť byť presunuté. Pri takýchto prácach bude teda potrebné znížiť aj prietok vo vnútri toku, avšak samozrejme so zachovaním sanitárneho prietoku, ktorý zabezpečuje život v rieke,“ reagoval na otázku hovorca. Počas prác bude nevyhnutné vyrúbať niektoré stromy a kríky, po skončení spravia náhradnú výsadbu.
Stopercentná ochrana
Ani tieto opatrenia ale neochránia mesto pred prípadnými záplavami a tzv. storočnou vodou. Podľa Krna by sa na zabezpečenie 100-percentnej ochrany Levíc mali v ďalšej etape vybudovať tzv. suché poldre na Čajkovskom potoku a na Podlužianke v časti Podlužany – Gondovo. Poldre sú územia, ktoré sú obvykle prázdne a vodou sa naplnia len počas veľkých prietokov, aby sa zabránilo záplavám.
V tomto prípade by poldre mali zabrániť, aby sa do koryta Podlužianky v meste nedostalo viac vody, ako sa „zmestí“ pod existujúce premostenia.
„Tzv. storočná voda na toku Podlužianka je stanovená hodnotou 68 metrov kubických za sekundu. Keďže všetky premostenia v Leviciach sú schopné previesť prietok Podlužianky len v objeme zhruba 45 metrov kubických za sekundu, čo predstavuje tzv. 20-ročnú vodu, tak aj ochranné opatrenia sú navrhnuté na dimenziu Q20, čo zodpovedá prietoku 45 metrov kubických za sekundu. Preto sa kvôli zachyteniu vyššieho prietoku navrhuje vybudovať nad mestom spomínané poldre na Podlužianke a na jej prítoku Čajkovský potok,“ dodal.
