Oblak kozmického prachu objavila vesmírna sonda a následne skúmala aj NASA. Odpoveď na otázku, prečo sa v blízkosti Zeme nachádza, ale dali ako prví na svete v Tekovskej hvezdárni.
LEVICE. Prestížny svetový časopis zameraný na astronómiu publikoval v uplynulých dňoch výsledky práce Pavla Pástora.
Odbornému pracovníkovi z Tekovskej hvezdárne v Leviciach sa podarilo rok trvajúcimi výpočtami objasniť to, čo pred mnohými rokmi zaznamenala satelitná sonda Cobe a následne viacero rokov pozoroval aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Vysvetlil existenciu oblaku prachových častíc na obežnej dráhe Zeme.
Prečo sa tam nachádza, vypočítal pomocou zložitých algoritmov akoby náhodou – popri inej jeho vedeckej práci.
Pavlovi Pástorovi trvali výpočty jeden rok.
Foto: Jana Némethová
Rok počítal
V rokoch 2003 až 2009 bol Spitzerov vesmírny ďalekohľad amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír prioritne nasmerovaný na ohnivú guľu v strede slnečnej sústavy. Výskumníci pozorovali prachové častice tvoriace oblak. „Videli, že sa tam niečo deje, že je tam oblak, ale nevedeli prečo,“ hovorí Pavol Pástor.
Oblak prachu okolo Zeme prvýkrát potvrdilo pozorovanie cez satelit Cobe v roku 1995. Naľavo od Slnka je väčší, napravo menší. Nevedelo sa však, prečo je tak blízko a prečo je ho na jednej strane viac a na druhej strane menej.
Otázky ostali niekoľko rokov bez odpovede, kým sa k téme úplnou náhodou nedostal Pavol Pástor. Dynamike prachových častíc sa venuje desať rokov, popritom vlani v novembri začal algoritmy orientovať na objavený vesmírny oblak v blízkosti Zeme.
Po roku, keď výpočty postupne zabrali značný priestor v jeho počítači, dospel k výsledku. Vysvetliť ho ale obyčajnou ľudskou rečou nie je podľa neho jednoduché.
Zjednodušene povedané: V slnečnej sústave sa okrem Slnka a planét nachádza aj množstvo prachových častíc, ktoré sa môžu zachytiť alebo zoskupovať pod vplyvom gravitácie planéty, v tomto prípade Zeme. Vplýva tiež gravitácia Slnka.
Vedcovi sa podarilo vysvetliť, čo je príčinou, že v blízkosti Zeme sa nachádza tento oblak. Jeho vzdialenosť je asi 50 miliónov kilometrov.
A teraz aj v odbornej terminológii: „Vysvetlenie spočívalo v riešení pohybu prachových častíc ovplyvneného gravitáciou Slnka, Zeme, elektromagnetického žiarenia Slnka a slnečného vetra. Práve uváženie žiarenia Slnka, svetla a slnečného vetra, zohralo pri vysvetlení polohy oblaku rozhodujúcu úlohu.“
Foto: Jana Némethová
Prví na svete
Článok s výsledkami uverejnil v novembri prestížny odborný časopis Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
„Keď začnú chodiť citácie na tento článok, teda iní vedci budú z neho citovať vo svojich článkoch, toto bude ohlas vo vede. Ale to chvíľku trvá,“ reagoval skromne na otázku, aké sú reakcie vedeckej verejnosti na výsledok jeho komplikovaných výpočtov.
Regionálna hvezdáreň predbehla iné popredné inštitúcie na svete, ktoré sa venujú výskumu medziplanetárnej hmoty.
Podľa Jozefa Kováča, riaditeľa Tekovskej hvezdárne, to nie je prvý raz, čo predčili iných.
Ako prví v strednej Európe získali prenosné nafukovacie planetárium Starlab a v roku 2009 dostali možnosť od Japonskej vesmírnej agentúry poslať na Venušu pozdrav z Tekovského regiónu napísaný na tabuľke.
Vesmírna sonda Akatsuki k planéte doletela v decembri 2010, ale minula jej obežnú dráhu. Teraz vo vesmíre čaká, kým sa bude môcť k Venuši o dva roky znova ukotviť.
