Koniec roka strávil v Indii

Tlmačan slávil v ďalekej krajine Vianoce aj Nový rok dvakrát. Vianočný stromček, ktorý si tam doniesol, pri odchode domov daroval indickým priateľom. Keď ich teraz po dvadsiatich rokoch navštívil, ukázali mu ho so slovami, že ho stále opatrujú a pripomína

Tlmačan Jaroslav Burjaniv si v ďalekej krajine priblížil vianočné piesne aj vďaka gitare.Tlmačan Jaroslav Burjaniv si v ďalekej krajine priblížil vianočné piesne aj vďaka gitare.

im priateľstvo.

TLMAČE. V rokoch 1994 až 1996 ma moje cesty zaviedli do Indie, kde som pracoval na stavbe produktovodu Kandla – Bhatinda. V tom čase sme mali možnosť navštíviť domov raz do roka na tri týždne. Rozhodovali sme s manželkou aj rodinou, či si mám dovolenku vziať v lete alebo na Vianoce. Nakoniec sme zhodli, že bude lepšie, ak si dovolenku užijeme v lete. A tak som dvoje Vianoc strávil ďaleko od domu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé Vianoce a aj Nový rok som prežil v Džajpure. V tom čase tam pracovalo viac Čechov a Slovákov. Bolo tu riadiace centrum pre stanice v prvej časti produktovodu.

SkryťVypnúť reklamu

01_res.jpg

Spevácky zbor v protestantskom kostole. FOTO: (JB)

Indickí kuchári

Po príchode z Dillí, kde som strávil prvé štyri mesiace, som býval spolu s ďalšími siedmimi kolegami v penzióne. Mali sme tam aj kuchyňu s dvoma nepálskymi kuchármi. Bolo však na nás, čo ich naučíme navariť. Rovnako aj nákup surovín bol na nás. Moji kolegovia usúdili, že som z nich najlepší kuchár, a tak ma pasovali za vedúceho kuchyne. Popri svojej práci na projekte som mal na starosti aj nákup surovín a učil som „našich“ Nepálcov variť naše jedlá. Tí si potom moje recepty zapisovali do hrubého zošita. No neraz sa stalo, že to kuchári doplietli, a tak sme napríklad namiesto varenej hovädziny s paradajkovou omáčkou a knedľami jedli len omáčku a knedle. Mäso ostalo v mrazničke.

SkryťVypnúť reklamu

Varenie v Indii malo svoje špecifiká. Zeleniny a ovocia bolo neúrekom a boli lacné. Problémy boli s mäsom. Hovädzina bola lacná a kvalitná. Bolo to mäso z vodných byvolov, ktoré nie sú posvätné a kupovali sme ju v moslimskej štvrti. Dodávateľa sme si, samozrejme, preverili, lebo hygiena v mnohých obchodoch bola veľmi biedna. Bravčové mäsom sme kúpili len raz. Keď sme v ňom našli svalovcov, už sme ho viacej nekupovali. Kurence sa v tom čase predávali také vychudnuté, že na kostiach nebolo takmer žiadne mäso. Kipling v jednej z kníh o cestovaní po Indii napísal: Mám taký dojem, že všetky kurence, ktoré som v Indii jedol, neboli zabité, ale zdochli od hladu.

V Indii však mali výborné sójové produkty, ktoré zvykneme nazývať „sójové mäso“. Naučil som sa ho pripravovať tak, že raz si ho jeden náš kolega pomýlil s jahňacinou. No a taktiež z hovädziny, za pomoci tlakových hrncov, sme pripravili aj jedlá, ktoré robíme z hydiny a bravčového mäsa.

SkryťVypnúť reklamu

V Indii navarili kapustnicu aj zemiakový šalát

Keď sa blížili Vianoce, rozhodli sme sa pripraviť naše tradičné vianočné jedlá. Kúpili sme si hlinený súdok, podobný tým, v ktorých si u nás ľudia nakladajú kapustu. Naložili sme kapustu. Kvasila výborne. Z dovoleniek sme si poprinášali sušené hríby. Tesne pred Vianocami sme prešli trh a vybrali sme si aj ryby.

Vyrobili sme si sami majonézu a potom výborný zemiakový šalát. Pre našich českých kolegov sme navarili „čočku“ – šošovicu. Tá je pre nich to, čo pre nás kapustnica. Na vianočnú večeru sa nám prihlásili aj ďalší kolegovia, ktorí sa bežne v našom penzióne nestravovali. Manželka nášho rezidenta manažéra napiekla domáce kysnuté koláče.

V predvečer Štedrého večera sme šli do kostola. Bývali sme v kresťanskej štvrti, kde žili protestanti. Na tento večer mali v kostole pripravené koledy. Ich kostol bol vyzdobený svetelnými reťazami a svietili aj stromy okolo kostola. V indických kostoloch mávajú omše v hindustánštine aj v angličtine. My sme si vybrali anglickú verziu. Na každom mieste v kostole boli aj patričné spevníky. Odlišnosť od našich omší je aj v tom, že ich spev je temperamentný. Pripomína swing. Spevácky zbor sprevádzal elektrický organ aj bicie nástroje. Vrcholom omše bol okamih, keď nám všetkým rozdali horiace sviečky a v kostole zhasli svetlá. Vtedy zazneli tóny známej piesne Tichá noc, svätá noc. Domáci a naši anglickí kolegovia ju spievali v angličtine. My ostatní v slovenčine a češtine. Privrel som oči a mysľou som sa preniesol tisícky kilometrov do svojho domova. Do očí sa nám tlačili slzy a určite si každý z nás predstavoval svoju rodinu pri vianočnom stole.

Po omši sme šli do penziónu a zasadli sme k štedrovečernej večeri, počas nej sme ešte chvíľu spomínali. Potom sa každý z nás pokúsil telefónom spojiť s rodinou. V tom čase ešte neboli mobily, ale aj v našom penzióne bol medzinárodný telefón a mne sa podarilo mojej rodine zavolať práve v čase, keď zasadli k stolu. V zimnom období je časový posun štyri a pol hodiny. Doma obvykle večeriame o šiestej večer. Po večeri som potom ešte dlho ležal v posteli a spomínal na Vianoce, ktoré som prežil doma s rodinou.

Prvý Silvester v Indii

Podobne, ako na Vianoce, sme sa pripravili aj na Silvester. Do kapustnice sme však pridali klobásy, ktoré sme si priniesli z dovoleniek z domu. Našlo sa aj niekoľko fliaš šampanského. Vyprážanú rybu nahradili rezne z hovädziny. Vďaka tlakovému hrncu chutili ako bravčové. Na projekte sa nás zišlo viacej, čo sme ovládali hru na gitaru a v miestnom obchode s hudobnými nástrojmi si každý z nás hudobníkov kúpil nejaký nástroj. Ja tú moju mám doteraz a sprevádza ma najmä na mojich cestách a výletoch. Čas do indickej polnoci sme si vyplnili hraním a spievaním. Keď v Indii končil rok, vyšli sme na terasu a odpálili sme prvú salvu rakiet a delobuchov. Vypili sme prvé prípitky šampanského. Potom sme pokračovali ďalej v našom hudobnom večere, aby sme sa dočkali aj polnoci u nás doma. Potom sme odpálili druhú salvu rakiet a delobuchov a mohutne sme si zaspievali naše hymny – Kde domov muj aj Nad Tatrou sa blýska. Dopili sme šampanské, zaželali si šťastný nový rok a ponáhľali sme sa dostať sa k telefónom. Bolo to však oveľa komplikovanejšie ako na Vianoce, lebo linky boli preťažené.

Druhé Vianoce v Džodhpure

Druhé Vianoce som prežil druhom najväčšom meste Radžastánu – v Džodhpure. Býval som s dvomi ďalšími kolegami v peknej vile. No okrem nás prišli s nami Vianoce osláviť aj naši indickí priatelia. Zoznámil som sa s nimi na veľkom folklórnom festivale. Fotografoval som tam niekoľko dievčat zo súborov. Fotografie, ktoré som im rozdal, mi pomohli spriateliť sa s ich rodinami. Tie priateľstvá pretrvávajú až dodnes.

06_res.jpg

Vianoce v Džodhpure s indickými priateľmi. FOTO: (JB)

Menu sme si pripravili podobne ako v Džajpure, ale pre našich hostí, ktorí sú vegetariáni, som vyprážanú rybu nahradil vyprážaným syrom. No brat jednej z tanečníc nám aj tak neuveril, že je to syr a nie mäso a jedol len šalát.

Jeden z našich indických kolegov pomohol vyzdobiť vilu svetelnými reťazami a veľkou hviezdou, akou si tu kresťania zdobia domy na Vianoce. Manželka mi už do Džajpuru poslala papierových anjelov a stromčeky. Jednu miniatúrnu jedličku, umelú, som si priniesol z dovolenky.

08_res.jpg

Malý stromček, ktorý neskôr daroval svojim indickým priateľom. Majú ho dodnes. FOTO: (JB)

Pre mojich dvoch kolegov som si pripravil aj darčeky. Jednému z nich som zohnal úzkoprofilové oceľové kolienko na potrubie a druhému zase niekoľko nedostatkových zváracích elektród. K tomu som im napísal, aby tieto darčeky využili k úspešnému ukončeniu montážnych prác na našom úseku stavby. Dievčatá z folklórneho súboru nám potom zatancovali niekoľko indických tancov. Tichú noc sme si vypočuli z magnetofónu.

Silvester v Džodhpure sme oslávili s našimi ďalšími krajanmi z Čiech a Slovenska. Dvaja z vedúcich pracovníkov tam mali aj manželky, ktoré sa postarali o sladkosti. My zase o varenie – však sme už prax mali.

O niekoľko mesiacov som ukončil prácu v Indii. Môj vianočný stromček som daroval mojim indickým priateľom. Tí ho opatrujú dodnes. Tento rok vo februári som ich znovu navštívil a oni mi ho nezabudli ukázať, že ho stále opatrujú a pripomína im naše priateľstvo.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Levice

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 970
  2. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 5 538
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 474
  4. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 5 422
  5. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 3 691
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 896
  7. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 2 685
  8. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 217
  1. Eva Bachletová: Pre mamy
  2. Milan Buno: Čo keby ste si vybrali inak? Ako by potom vyzeral váš život? | 7 knižných tipov
  3. Radovan Čipka: Vnútený izolacionizmus alebo kam nás vedie vláda Róberta Tisa-Orbánsona
  4. Štefan Šturdzík: Pán Bartoška !!
  5. Martin Eštočák: Komentáre k petícii o MHD v Prešove: Ľudia hovoria jasne
  6. Patrik Benčík: Denník advokáta ŠPZ ADVOKÁT 2.0: Nie je ešpézetka ADVOKAT ako ADV0KAT
  7. Eva Gallova: Hrob neznámeho vojaka
  8. Martin Fronk: Strašidelné hradné podzemie, kde ozveny minulosti ešte stále šepkajú...
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 460
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 926
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 557
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 12 927
  5. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 12 738
  6. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 038
  7. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 035
  8. Ján Kukulský: Fiktívny otvorený list Roberta Fika, ktorý zaznel dňa 4.4.2025 na proteste v Bardejove 5 812
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

  1. Eva Bachletová: Pre mamy
  2. Milan Buno: Čo keby ste si vybrali inak? Ako by potom vyzeral váš život? | 7 knižných tipov
  3. Radovan Čipka: Vnútený izolacionizmus alebo kam nás vedie vláda Róberta Tisa-Orbánsona
  4. Štefan Šturdzík: Pán Bartoška !!
  5. Martin Eštočák: Komentáre k petícii o MHD v Prešove: Ľudia hovoria jasne
  6. Patrik Benčík: Denník advokáta ŠPZ ADVOKÁT 2.0: Nie je ešpézetka ADVOKAT ako ADV0KAT
  7. Eva Gallova: Hrob neznámeho vojaka
  8. Martin Fronk: Strašidelné hradné podzemie, kde ozveny minulosti ešte stále šepkajú...
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 460
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 926
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 557
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 12 927
  5. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 12 738
  6. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 038
  7. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 035
  8. Ján Kukulský: Fiktívny otvorený list Roberta Fika, ktorý zaznel dňa 4.4.2025 na proteste v Bardejove 5 812
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu