im priateľstvo.
TLMAČE. V rokoch 1994 až 1996 ma moje cesty zaviedli do Indie, kde som pracoval na stavbe produktovodu Kandla – Bhatinda. V tom čase sme mali možnosť navštíviť domov raz do roka na tri týždne. Rozhodovali sme s manželkou aj rodinou, či si mám dovolenku vziať v lete alebo na Vianoce. Nakoniec sme zhodli, že bude lepšie, ak si dovolenku užijeme v lete. A tak som dvoje Vianoc strávil ďaleko od domu.
Prvé Vianoce a aj Nový rok som prežil v Džajpure. V tom čase tam pracovalo viac Čechov a Slovákov. Bolo tu riadiace centrum pre stanice v prvej časti produktovodu.
Spevácky zbor v protestantskom kostole. FOTO: (JB)
Indickí kuchári
Po príchode z Dillí, kde som strávil prvé štyri mesiace, som býval spolu s ďalšími siedmimi kolegami v penzióne. Mali sme tam aj kuchyňu s dvoma nepálskymi kuchármi. Bolo však na nás, čo ich naučíme navariť. Rovnako aj nákup surovín bol na nás. Moji kolegovia usúdili, že som z nich najlepší kuchár, a tak ma pasovali za vedúceho kuchyne. Popri svojej práci na projekte som mal na starosti aj nákup surovín a učil som „našich“ Nepálcov variť naše jedlá. Tí si potom moje recepty zapisovali do hrubého zošita. No neraz sa stalo, že to kuchári doplietli, a tak sme napríklad namiesto varenej hovädziny s paradajkovou omáčkou a knedľami jedli len omáčku a knedle. Mäso ostalo v mrazničke.
Varenie v Indii malo svoje špecifiká. Zeleniny a ovocia bolo neúrekom a boli lacné. Problémy boli s mäsom. Hovädzina bola lacná a kvalitná. Bolo to mäso z vodných byvolov, ktoré nie sú posvätné a kupovali sme ju v moslimskej štvrti. Dodávateľa sme si, samozrejme, preverili, lebo hygiena v mnohých obchodoch bola veľmi biedna. Bravčové mäsom sme kúpili len raz. Keď sme v ňom našli svalovcov, už sme ho viacej nekupovali. Kurence sa v tom čase predávali také vychudnuté, že na kostiach nebolo takmer žiadne mäso. Kipling v jednej z kníh o cestovaní po Indii napísal: Mám taký dojem, že všetky kurence, ktoré som v Indii jedol, neboli zabité, ale zdochli od hladu.
V Indii však mali výborné sójové produkty, ktoré zvykneme nazývať „sójové mäso“. Naučil som sa ho pripravovať tak, že raz si ho jeden náš kolega pomýlil s jahňacinou. No a taktiež z hovädziny, za pomoci tlakových hrncov, sme pripravili aj jedlá, ktoré robíme z hydiny a bravčového mäsa.
V Indii navarili kapustnicu aj zemiakový šalát
Keď sa blížili Vianoce, rozhodli sme sa pripraviť naše tradičné vianočné jedlá. Kúpili sme si hlinený súdok, podobný tým, v ktorých si u nás ľudia nakladajú kapustu. Naložili sme kapustu. Kvasila výborne. Z dovoleniek sme si poprinášali sušené hríby. Tesne pred Vianocami sme prešli trh a vybrali sme si aj ryby.
Vyrobili sme si sami majonézu a potom výborný zemiakový šalát. Pre našich českých kolegov sme navarili „čočku“ – šošovicu. Tá je pre nich to, čo pre nás kapustnica. Na vianočnú večeru sa nám prihlásili aj ďalší kolegovia, ktorí sa bežne v našom penzióne nestravovali. Manželka nášho rezidenta manažéra napiekla domáce kysnuté koláče.
V predvečer Štedrého večera sme šli do kostola. Bývali sme v kresťanskej štvrti, kde žili protestanti. Na tento večer mali v kostole pripravené koledy. Ich kostol bol vyzdobený svetelnými reťazami a svietili aj stromy okolo kostola. V indických kostoloch mávajú omše v hindustánštine aj v angličtine. My sme si vybrali anglickú verziu. Na každom mieste v kostole boli aj patričné spevníky. Odlišnosť od našich omší je aj v tom, že ich spev je temperamentný. Pripomína swing. Spevácky zbor sprevádzal elektrický organ aj bicie nástroje. Vrcholom omše bol okamih, keď nám všetkým rozdali horiace sviečky a v kostole zhasli svetlá. Vtedy zazneli tóny známej piesne Tichá noc, svätá noc. Domáci a naši anglickí kolegovia ju spievali v angličtine. My ostatní v slovenčine a češtine. Privrel som oči a mysľou som sa preniesol tisícky kilometrov do svojho domova. Do očí sa nám tlačili slzy a určite si každý z nás predstavoval svoju rodinu pri vianočnom stole.
Po omši sme šli do penziónu a zasadli sme k štedrovečernej večeri, počas nej sme ešte chvíľu spomínali. Potom sa každý z nás pokúsil telefónom spojiť s rodinou. V tom čase ešte neboli mobily, ale aj v našom penzióne bol medzinárodný telefón a mne sa podarilo mojej rodine zavolať práve v čase, keď zasadli k stolu. V zimnom období je časový posun štyri a pol hodiny. Doma obvykle večeriame o šiestej večer. Po večeri som potom ešte dlho ležal v posteli a spomínal na Vianoce, ktoré som prežil doma s rodinou.
Prvý Silvester v Indii
Podobne, ako na Vianoce, sme sa pripravili aj na Silvester. Do kapustnice sme však pridali klobásy, ktoré sme si priniesli z dovoleniek z domu. Našlo sa aj niekoľko fliaš šampanského. Vyprážanú rybu nahradili rezne z hovädziny. Vďaka tlakovému hrncu chutili ako bravčové. Na projekte sa nás zišlo viacej, čo sme ovládali hru na gitaru a v miestnom obchode s hudobnými nástrojmi si každý z nás hudobníkov kúpil nejaký nástroj. Ja tú moju mám doteraz a sprevádza ma najmä na mojich cestách a výletoch. Čas do indickej polnoci sme si vyplnili hraním a spievaním. Keď v Indii končil rok, vyšli sme na terasu a odpálili sme prvú salvu rakiet a delobuchov. Vypili sme prvé prípitky šampanského. Potom sme pokračovali ďalej v našom hudobnom večere, aby sme sa dočkali aj polnoci u nás doma. Potom sme odpálili druhú salvu rakiet a delobuchov a mohutne sme si zaspievali naše hymny – Kde domov muj aj Nad Tatrou sa blýska. Dopili sme šampanské, zaželali si šťastný nový rok a ponáhľali sme sa dostať sa k telefónom. Bolo to však oveľa komplikovanejšie ako na Vianoce, lebo linky boli preťažené.
Druhé Vianoce v Džodhpure
Druhé Vianoce som prežil druhom najväčšom meste Radžastánu – v Džodhpure. Býval som s dvomi ďalšími kolegami v peknej vile. No okrem nás prišli s nami Vianoce osláviť aj naši indickí priatelia. Zoznámil som sa s nimi na veľkom folklórnom festivale. Fotografoval som tam niekoľko dievčat zo súborov. Fotografie, ktoré som im rozdal, mi pomohli spriateliť sa s ich rodinami. Tie priateľstvá pretrvávajú až dodnes.
Vianoce v Džodhpure s indickými priateľmi. FOTO: (JB)
Menu sme si pripravili podobne ako v Džajpure, ale pre našich hostí, ktorí sú vegetariáni, som vyprážanú rybu nahradil vyprážaným syrom. No brat jednej z tanečníc nám aj tak neuveril, že je to syr a nie mäso a jedol len šalát.
Jeden z našich indických kolegov pomohol vyzdobiť vilu svetelnými reťazami a veľkou hviezdou, akou si tu kresťania zdobia domy na Vianoce. Manželka mi už do Džajpuru poslala papierových anjelov a stromčeky. Jednu miniatúrnu jedličku, umelú, som si priniesol z dovolenky.
Malý stromček, ktorý neskôr daroval svojim indickým priateľom. Majú ho dodnes. FOTO: (JB)
Pre mojich dvoch kolegov som si pripravil aj darčeky. Jednému z nich som zohnal úzkoprofilové oceľové kolienko na potrubie a druhému zase niekoľko nedostatkových zváracích elektród. K tomu som im napísal, aby tieto darčeky využili k úspešnému ukončeniu montážnych prác na našom úseku stavby. Dievčatá z folklórneho súboru nám potom zatancovali niekoľko indických tancov. Tichú noc sme si vypočuli z magnetofónu.
Silvester v Džodhpure sme oslávili s našimi ďalšími krajanmi z Čiech a Slovenska. Dvaja z vedúcich pracovníkov tam mali aj manželky, ktoré sa postarali o sladkosti. My zase o varenie – však sme už prax mali.
O niekoľko mesiacov som ukončil prácu v Indii. Môj vianočný stromček som daroval mojim indickým priateľom. Tí ho opatrujú dodnes. Tento rok vo februári som ich znovu navštívil a oni mi ho nezabudli ukázať, že ho stále opatrujú a pripomína im naše priateľstvo.
