Maršal Sovietskeho zväzu - Rodion Jakovlevič Malinovskij (22. 11. 1898 – 31. 3. 1967)
LEVICE. Uplynulo 70 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny. V krajinách, ktoré boli dotknuté touto vojnou, si začínajú rôznymi stretnutiami, podujatiami pripomínať jej priebeh, jej koniec.
Obcí nášho okresu a aj mesta Levice sa taktiež bytostne dotýka pôsobenie 2. ukrajinského frontu, ktorému velil maršal R. J. Malinovskij.
Malinovskij v máji 1916.
Kto bol R. J. Malinovskij?
Aký bol život sovietskeho maršala? Mnohí z nás študujú životopisy vojvodcov z dávnej minulosti. Rozmýšľame, aký život žili, ako sa dopracovali k hodnosti maršala, ako si užívali slávu, ktorá má pozitívne a tienisté stránky života. A tu máme veľkú príležitosť na to, aby sme sa veľa zaujímavého dozvedeli o živote maršala Rodiona Jakovleviča Malinovského. Kto nám tieto informácie poskytol, aby sme neboli závislí na oficiálnych historických zdrojoch? Všetky informácie, fotografie mi poskytla jeho dcéra, ktorá žije v Moskve. Dcéru maršala Natáliu Rodionovnu Malinovskú som pomocou priateľov (Natália Dudkina a jej mama Valentína Golubeva) našla v Moskve. Neodmietla aktívnu spoluprácu pri príprave podujatia, (hoci je veľmi ťažko chorá), ktoré sa uskutočnilo v Dome Matice slovenskej v Leviciach. Natália R. Malinovská je jazykovedkyňa. Jej špecializáciou je španielsky jazyk, španielska kultúra, ktorú prednášala na Moskovskej štátnej univerzite. Aj napriek ťažkému ochoreniu sa intenzívne venuje spracovávaniu historických faktov svojho otca, jeho životopisu.
Keď som sa skontaktovala s Natáliou Rodionovnou, povedala mi, že životopis jej otca je na niekoľko románov, že sa z jeho životopisu môže až hlava zakrútiť.
Aký je teda životopis, kde sa začali životné osudy Rodiona Jakovleviča Malinovského?
Dcéra Natália R. Malinovskaja.
Bajstriuk = bastard
Narodil sa v meste Odesa, ktoré v tom čase patrilo Ruskému impériu, dnes Ukrajine. Narodil sa ako nemanželské dieťa, čo ho veľmi ovplyvnilo, čo ovplyvnilo každý jeho krok v detstve. V okolí na neho pokrikovali bajstriuk (čo v ukrajinskom jazyku znamená bastard). Keď sa jeho matka vydala, rozhodol sa ako 11-ročný ujsť z domu. Išiel k svojej tete a zarábal si v lete ako želiar. Potom odišiel pracovať do obchodu, kde zarábal 8 rubľov za mesiac. Napriek tomu, že mal takýto osud, že mal len minimálne vzdelanie, si Rodion Malinovskij platil hodiny francúzštiny a krasopisu. Kde sa to vzalo v malom chlapcovi, ktorý mal 13 - 14 rokov, aby si platil francúzsky jazyk a krasopis?
Vypukla 1. svetová vojna a on, 16-ročný chlapec, nastupuje do vlaku, ktorý vezie vojakov na front. Po objavení Rodiona vo vlaku, ho chceli hneď vysadiť. Pretože nemal kam ísť, rozhodli, že ho vezmú so sebou. Dali mu uniformu, zbraň a čakali, že ujde z vojny aj sám. Nestalo sa.
Vo veľkých bojoch na území dnešného Bieloruska bol zranený. V čase, keď sa vyliečil, sa v Rusku práve formoval Expedičný zbor, ktorým malo Rusko zaplatiť spojencovi - Francúzsku za zbrane, lebo neboli finančné prostriedky. Francúzi stanovili veľmi prísne požiadavky na vojakov, ktorí mali prísť bojovať na západný front. Vojaci museli mať najmenej 175 centimetrov, čo bolo v tom čase zriedkavé, mať určité vzdelanie, slovanský výzor, pravoslávne vyznanie, nejakú vojenskú skúsenosť, ovládať zbraň, mať aj vojenské vyznamenanie.
Francúzsko požadovalo niekoľko stotisíc vojakov, ale nakoniec ich do Francúzska odchádzalo 45-tisíc. Cez celú Sibír cestovali nákladnými vlakmi. V japonskom meste ich naložili do lodí, ktoré prevážali tovar a mali chladiace zariadenia.
V týchto chladiacich zariadeniach, ktoré najprv pôsobili ako chladnička a neskôr, keď prešli do teplých oblastí v mori, tak sa z nich stala sauna, precestovali tisíce kilometrov cez Suezský prieplav do francúzskeho prístavu Marseille.
Vo Francúzsku sa na nich upriamila pozornosť širokej verejnosti. V Paríži pre nich urobili vojenskú prehliadku. Veliteľ Rodiona Malinovského ešte v Irkutsku kúpil medveďa a vzal ho so sebou do Francúzska. Stal sa ich maskotom. Medveď prežil aj zranenia spôsobené plynom a po ukončení vojny ho nechali v parížskej ZOO.
Ruských vojakov zaradili na najťažšie línie západného frontu – v oblasti Champagne - Ardenne. Rodion J. Malinovskij začínal vo vojne ako nosič patrónov. Vo Francúzsku bol ťažko ranený, hrozila mu amputácia ruky. Vojaci zomierali, ale osud bol Rodionovi Malinovskému naklonený. Ten bol k nemu milostivý po celý život, pretože prekonal ďalšie zranenia a ďalšie skúšky osudu.
Rodion Malinovskij okrem toho, že bojoval, prekladal listy, texty, čím sa zdokonaľoval vo francúzštine. Vojaci si otvorili knižnicu, hrali divadelné predstavenia a Rodion Jakovlevič bol všade aktívny. Po podpísaní Brest-litovského mieru došlo v ruskom zbore k vzbure. Vojaci už nevedeli za koho a za čo bojujú. Ani jedna strana nemala prostriedky na to, aby vojakov poslali naspäť do Ruska. Dostali ponuku, že môžu pracovať vo Francúzsku, alebo v Alžírsku – na otrocké práce v kameňolomoch, alebo sa stať príslušníkmi francúzskych légií. To bola „odmena“ za statočný boj na západnom fronte, kde tisíce ruských vojakov zahynuli. Rodion Jakovlevič sa rozhodol pre légiu. Po vojne sa však tou istou strastiplnou cestou vracia do Ruska. Už má dve francúzske vyznamenania a dve najvyššie vyznamenania ruského impéria – dva kríže Juraja.
Ruské impérium - Kríž Juraja.
V Rusku prebieha občianska vojna. Na Sibíri sa vyhne bielogvardejcom a dostáva sa k červenoarmejcom. Tí, keď vidia francúzske papiere, pokladajú ho za špióna. Zachraňuje ho lekár a začína bojovať po boku revolucionárov. Ukončenie občianskej vojny mu dáva možnosť študovať na vojenskej Frunzeho akadémii. Hoci sa hlásil na lekársku fakultu, povedali mu ale, že je rodený vojak. Je výborným študentom, neskôr tam aj pôsobí ako učiteľ. Už pred vypuknutím 2. svetovej vojny mal napísanú dizertačnú prácu, ktorú už nestihol ísť obhájiť, hoci bol stanovený termín obhajoby. Začala sa 2. svetová vojna.
Vyznamenanie za víťazstvo.
Rodina a vojna
V roku 1925 sa prvýkrát oženil v Irkutsku, odkiaľ pochádzala jeho manželka, ktorá bola učiteľkou francúzštiny. Narodili sa im dvaja synovia. Jeden je doktor technických vied, druhý bol učiteľom hudby.
V 1936 vypukla v Španielsku občianska vojna, do ktorej prišli podporiť dobrovoľníci republikánov z 54 krajín sveta. Sovietsky zväz podporoval vojnu proti diktátorovi Frankovi oficiálne a posiela ako poradcu do Madridu Rodiona Jakovleviča Malinovského. V Španielsku ho volali kapitán Malino. Zdokonalil sa v španielčine, v ktorej potom čítal najlepšie španielske diela. Tak ako vo francúzštine. Obidve krajiny mu veľmi prirástli k srdcu. Viac Španielsko. Aj počas Veľkej vlasteneckej vojny, v nočných rozhovoroch po náročných bojoch, si často spomínal na Španielsko.
Po osvedčení sa na veliteľských pozíciách ho Josif Vissarionovič Stalin menoval za veliteľa južného frontu. Po vyhratí bitky o Stalingrad pokračuje so svojou armádou oslobodzovať Moldavsko, Rumunsko, Budapešť, prechádza cez Šahy do Levíc a pokračuje smerom na Viedeň, Bratislavu, Brno v rámci Bratislavsko-brnenskej operácie. Zoznamuje sa so svojou druhou manželkou, ktorá bola povolaním knihovníčka, ktorá odišla z Leningradu a pridala sa k vojskám maršala Malinovského. Začala pracovať v práčovni armády, neskôr ju zavolali robiť pisárku pre veliteľa. Tak sa spoznali, po vojne sa zosobášili a mali spolu dcéru Natáliu, ktorá žije v Moskve.
Vyznamenanie Hrdina ZSSR.
Po vojne, po vojenskej prehliadke na Červenom námestí sa maršal Rodion J. Malinovskij dozvedá, že sa pre neho vojna nekončí. Stalin ho posiela na Ďaleký východ bojovať proti Japonsku.
Ministrom proti svojej vôli
Po zmenách vo vedení ZSSR, po smrti Stalina, sa dostáva k moci Nikita Sergejevič Chruščov, ktorí si v roku 1957 za ministra obrany vyberá Rodiona J. Malinovského, lebo sa poznali priamo z frontu. Nahrádza legendárneho maršala Georgia Konstantinoviča Žukova.
Dcéra Natália Malinovskaja spomína na to, že ani otec, ani mama nechceli, aby bol ministrom. Opäť nastali zložité časy. Karibská kríza. Maršal Malinovskij musel zabezpečiť veľmi nebezpečné úlohy sovietskej armády – prepravu bojovej techniky na Kubu.
Dcéra o otcovi
Čo ešte dodáva jeho dcéra Natália Rodionovna o svojom otcovi, významnom vojvodcovi modernej histórie, ktorého vojenskí historici v Rusku pokladajú za najvzdelanejšieho, najinteligentnejšieho maršala?
Otec bol:
- veľmi vzdelaný, bol to logicky mysliaci človek, ktorí plynule čítal a hovoril dvoma svetovými jazykmi, v knižnici mal významných svetových spisovateľov,
- aktívne prežil 10 rokov vo vojnách, bol viackrát ťažko ranený, celý život bol v ohrození – priamo vo vojnách, ale aj vtedajšou politickou mocou Sovietskeho zväzu,
- nenapísal žiadne spomienky na vojnu, keď sa ho dcéra opýtala prečo nepíše o Veľkej vlasteneckej vojne, tak jej odpovedal, nech iní klamú,
- rodičia ju vzorne vychovávali, nikdy sa nehádali, keď išla do školy, otec jej povedal, aby sa správala tak, aby sa nemuseli za ňu hanbiť. Otec ju takmer nikdy nepochváli, len občas,
- otec hral veľmi dobre šach, mal veľkú a kvalitnú knižnicu o šachu, riešil náročné úlohy v časopisoch – anonymne,
- venoval sa rybárstvu, chodil na poľovačky, ale nelovil zver, úlohou bolo dať možnosť psovi, aby si zabehal,
- bol mlčanlivý, skromný, nepotrpeli si v rodine na mimoriadne jedlá, stravovali sa skromne,
- keď žili v dome za Moskvou, mali veľa zvierat, ktoré si priniesli z Chabarovska,
- každý v rodine mal svojho kocúra, vecí na stole sa nemohol nikto dotýkať, okrem kocúra,
- ak by otec nebol vojakom, tak by sa bol chcel stať lesníkom alebo lekárom,
- vojaci na neho spomínali v dobrom, že nebol vulgárny, ale žiadal disciplínu,
- v armáde zaviedol letnú uniformu, po jeho smrti ju hneď zakázali,
- nestihol byť ani deň na dôchodku, od 16 rokov bol vojakom, voľného času mal veľmi málo,
- za služby vo vojnách získal nespočetné vyznamenania Ruského impéria, ZSSR, Francúzska a krajín, cez ktoré prechádzal 2. ukrajinský front,
- ako minister obrany ZSSR nečakane umiera v roku 1967 na rakovinu,
- podľa Rodiona Jakovleviča Malinovského sú pomenované ulice, námestia,
- maršal R. J. Malinovský je pochovaný pri Kremľovskej stene v Moskve.
Z osobných listov, spomienok dcéry Natálii Rodionovny Malinovskej spracovala ANNA MARAČKOVÁ
Autor: Anna Maračková
