LEVICE. Výstavba verejného vodovodu v meste sa začala v roku 1956, v decembri 1958 boli odovzdané do prevádzky prvé dokončené stavebné súbory. Mesto sa začalo zásobovať z troch studní v lokalite Ladislavov Dvor potrubím dlhým 7762 metrov.
Levice a okolie
Na začiatku 60. rokov mali Levice už vyše 32 kilometrov vodovodnej siete. Rast mesta ako i začínajúca sa výstavba atómovej elektrárne v Mochovciach si vyžiadali ďalšie rozširovanie verejnej vodovodnej siete. Koncom 70. rokov mesto zásobovalo 25 studní, z toho najvýznamnejšia lokalita sa nachádzala v Kalnej nad Hronom. Napriek tomu si mnohí pamätajú najmä nočné regulácie v dodávke vody v rokoch 1983-84. Koniec regulácie prinieslo až dobudovanie Skupinového vodovodu Kalná nad Hronom – Levice v roku 1984.
K výraznému zlepšeniu zásobovania Levičanov a neskôr aj obyvateľov okolitých obcí dopomohla až výstavba ďalšieho rozšírenia vodovodu a vodojemu Cigánka. Projektovaný bol ako koncový vodojem s výhľadom napojenia diaľkového prívodu z Gabčíkova. Stalo sa tak v roku 1992.
„Pôvodné zdroje v Leviciach slúžiace pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa už dávno nevyužívajú,“ hovorí Zuzana Trnková, riaditeľa Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, Odštepný závod Levice. Podobne tak sa už nevyužívajú ani mnohé vodné zdroje v okolí mesta - Mýtnych Ludanoch, Hronských Kľačanoch, Veľkých Kozmálovciach, Kalnej nad Hronom, Tlmačoch. Mesto je na 80 percent zásobované z Gabčíkova, zvyšný podiel tvoria vodojemy Kalvária, Cigánka a Kalinčiakovo.
Tekov a Šahy
Zmenami v zásobovaní prešli aj ostatné regióny v okrese. „Dostatok vody mal iba Tekovský región, kde vodné zdroje mali dostačujúcu kapacitu a vhodné chemické zloženie vody zo Štiavnických vrchoch,“ pokračuje ďalej.
Medzi prvými v tomto regióne sa začala výstavba vodovodu v Tlmačoch, Bátovciach, Pečeniciach a Devičanoch. „Dodnes sa tieto vodovody vyznačujú stabilnou prevádzkou a najvyšším odberom vody,“ tvrdí riaditeľka. Najvyšší odber mali vlani v Pečeniciach, a to 51 kubíkov vody za rok. Pre porovnanie, v Leviciach bola spotreba ani nie polovičná.
Voda, ktorou boli zásobované Šahy, sa vyznačovala vysokým obsahom železa a mangánu a nedostatkom zdrojov. Aj preto obce z tohto regiónu nemajú ani v súčasnosti zabezpečené zásobovanie verejným vodovodom. „Až v roku 1991 mohla naša spoločnosť zabezpečiť z vodného zdroja v Plášťovciach dostatok kvalitnej pitnej vody pre Šahy a mestské časti, ako i pre obce pozdĺž výtlačného potrubia,“ približuje.
V súčasnosti zabezpečujú výstavbu prívodného potrubia Čankov – Demandice, na ktoré sa napoja Bory, Domadice, Hontianske Trsťany, Santovka, Demandice a v budúcnosti aj obce na smer Ipeľský Sokolec.
Želiezovce
Problémy s kvalitou a množstvom vody mali aj v okolí Želiezoviec. V súčasnosti je celá oblasť zásobovaná diaľkovodom z Gabčíkova.
Vodné zdroje, ktoré v minulosti zásobovali Želiezovce, Šarovce, Vyšné nad Hronom a Žemliare, sú odstavené kvôli zvýšenému obsahu dusičnanov, železa a mangánu.
„Obce od Želiezoviec po Keť sa napojili na diaľkový prívod vodovodu z Gabčíkova, ale obce na druhej strane Hrona, vzhľadom na vysoké investičné nároky, nie je možné zabezpečiť z tohto vodárenského systému,“ odôvodňuje riaditeľka a dodáva, že pitná voda dodávaná ich spoločnosťou je v súčasnosti upravovaná iba v Santovke a Hontianskej Vrbici kvôli zvýšenému obsah arzénu, resp. železa a mangánu.
