ŽELIEZOVCE. Výstavba vodného diela na Hrone za mestom odkryla unikát. Kvôli stavebným prácam museli vodohospodári znížiť výšku hladiny rieky. Len pár metrov od súčasného betónového mosta smerom na Sikenicu sa na dne objavili unikátne pozostatky vyše storočného mosta. Postaviť ho dala grófka.
Ernestínin most - podoba z roka 1943, krátko pred jeho zničením.
Dobové artefakty zaujali aj zberačov starého železa, a tak z nich postupne ubúda. To, čo z nich zvýši, odstráni z koryta pred jeho naplnením investor malej vodnej elektrárne.
Na druhú stranu Hrona
V Želiezovciach a blízkom okolí mala svoje panstvo rodina Esterházyovcov. Dodnes sa v meste dochoval kaštieľ, Soví zámoček či hrobka tejto grófskej rodiny.
Okrem iného sa venovali poľnohospodárstvu. Na prevoz poľnohospodárskych produktov slúžili konské povozy, ktoré postupne vystriedala najskôr konská železnica a neskôr úzkokoľajná železnica. V regióne bolo takmer 70 kilometrov úzkokoľajných tratí, ktoré spájali polia a majere s Pohronským Ruskovom, kde bol cukrovar a mlyn.
Dostať sa na druhú, ľavú stranu Hrona bolo problémom až do doby, kedy pred prvou svetovou vojnou dala grófka Ernestína Coudenhove postaviť most. Táto dedička panstva bola poslednou grófkou žijúcou v kaštieli, jej stará mama bola Mária Esterházy. Most pomenovali po nej ako Ernestínin most.
Až do súčasnosti boli jediným dôkazom niekdajšej existencie dôležitej dopravnej spojnice dobové obrázky. Pred časom, keď kvôli výstavbe malej vodnej elektrárne museli znížiť hladinu Hrona, zvyšky mosta sa znova dostali na svetlo.
Unikátny nález zdokumentoval Jozef Gulík, železničný historik. „Hrdzavý nález“, ako ruiny nazval, je pozostatkom po sieti úzkokoľajných železníc v okolí Želiezoviec. Na niekoľkých miestach sú aj v súčasnosti zachované koľajnice v asfalte na cestách, ktoré úzkokoľajná železnica križovala, napríklad Vo Veľkom Dvore pri Želiezovciach.
Dôkaz existencie úzkokoľajnej železnice sa nachádza aj v časti Veľký Dvor. FOTO: J. Gulík
Tri mosty vedľa seba
Železný most slúžil v prvej polovici 20. storočia nielen pre vlakovú dopravu, ale aj cestnú. „Po ľavej strane viedli koľajnice, vozovka bola betónová,“ opisuje amatérsky historik mostné teleso zo „sikenickej“ strany Hrona.
Prišla druhá svetová vojna. Ustupujúca nemecká armáda ho vyhodila v marci 1945 do povetria. Vedľa neho zakrátko postavili dočasný most. Zachovali sa zvyšky jeho drevených pilierov. V 60. rokoch vybudovali moderné betónové premostenie, v roku 2010 prešlo rekonštrukciou.
Z Ernestíninho mosta vidieť v koryte rieky časť betónového piliera so zachovaným dreveným debnením, železnej konštrukcie a koľajnice.
Dochovaný železný skelet mosta ležal na dne Hrona. FOTO: (JN)
Objavili ich už aj zberači železa. Podľa J. Gulíka najskôr zmizli železné súčasti, ako koľajnice a konštrukcia. Postupne tam prichádzajú s pílami, sekáčmi a kladivami.
Na definitívnom odstránení zvyškov historické artefaktu sa dohodli vodohospodári s investorom vodného diela. Pri likvidácii ale budú musieť byť opatrní, nachádzať sa tam môže vojnová munícia.
Zvyšky tretieho, provizórneho dreveného mosta, ktorý bol postavený tesne vedľa grófkinho mosta po jeho zničení. FOTO: (JN)