Králiky, ktoré Tlmačan chová, menia farbu z čiernej na striebornú. FOTO: V. Števčať
TLMAČE. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia na dedinách ľudia chovali kravy. V každom dedinskom dvore mali sliepky, často zajace a v mnohých prístavkoch pri domoch aj husi, kačice a inú drobnú zverinu. V súčasnosti sa chovu venujú najmä drobnochovatelia, ktorí sú skôr.
Doma má množstvo ocenení
Jedným z úspešných chovateľ králikov je aj Gabriel Sklenka.
Výpočet úspechov tohto 65-ročného seniora je bohatý. Je držiteľom viacerých ocenení z výstav Slovenského zväzu chovateľov a čestných cien v podobe pohárov za kvalitné chovné králiky plemena Veľký svetlý strieborný (VSS). V roku 2012 získal pohár Víťaz výstavy v Leviciach, o rok neskôr ho ocenili podobným pohárom v Zlatých Moravciach. Zúčastňuje sa výstav králikov v Leviciach, Zlatých Moravciach, Nových Zámkoch aj v Žitavanoch. Na vlaňajšej celoštátnej výstave v Nitre získal so svojím králikom 96 bodov z možných 100, takéto skóre dosiahli len dva králiky. V roku 2011 sa tešil z udeleného ocenenia Vzorný chovateľ a v roku 2012 čestnému uznaniu Slovenského zväzu chovateľov.
Očarilo ho prefarbenie srsti králikov
Gabriel Sklenka chová králiky od trinástich rokov. Začínal s plemenom Veľký svetlý strieborný. „Sused ma nahovoril na chov a vstup do organizácie chovateľov,“ spomína na svoje začiatky, keď ešte býval v Kozárovciach.
„Samičku som kúpil v Tlmačoch od pán Šindelára a samčeka som si objednal z Čiech,“ približuje pôvod svojich prvých chovných kusov.
Už vtedy ho zaujalo, že kým dospelý králik je strieborný, mláďatá sú čierne ako uhlie - postupne sa ale prefarbia.
Vďaka jeho zanieteniu pre chov králikov sa z mladého chlapca stal uznávaný chovateľ. Ako 14-ročný už bol členom revíznej komisie organizácie chovateľov v Kozárovciach. Teraz je v Základnej organizácii Slovenského zväzu chovateľov Veľké Kozmálovce, kde je aj vo výbore.
Pred viacerými rokmi choval aj holuby, plemeno Pomoranské hrvoliaky, s ktorými tiež získal rozličné diplomy a poháre. V Kozárovciach sa súčasne venoval aj chovu sliepok, plemeno Sasex svetlý a za kohúta získal v tých časoch diplom na výstave v Leviciach.
Zo všetkých ocenení si najviac váži bronzovú plaketu Slovenského zväzu chovateľov, ktorú dostal vlani na výročnej schôdzi vo Veľkých Kozmálovciach ako jeden z mála chovateľov v okrese Levice.
Čas venovaný záľube neľutuje
Ku králikom chodí dvakrát denne, v lete aj trikrát. V súčasnosti ich má v chove štyridsať, vrátane mladých jedincov, takže, ako hovorí, práce okolo nich má naozaj dosť. Vo svojom chove má devätnásť výstavných kusov, ktoré dá tetovať a pripraví ich na výstavy. Pravidelne vypisuje rodokmeň králikov a dáva si ich registrovať.
Kŕmi ich väčšinou granulami s menšími prídavkami jačmeňa, k tomu pridáva seno a vodu. Pravidelne ich očkuje a vedie si aj očkovaciu knihu.
Je aj členom Klubu chovateľov Veľkých strieborných králikov na Slovensku, kde sú združení najlepší chovatelia tohto plemena. Pritom sa vyznáva: „Mrzí ma, že chovateľstvo nemá širšiu spoločenskú podporu a ani propagáciu. Tým je daný aj slabší záujem mládeže.“
Autor: Eduard Samlek
