ČAKA, LEVICE. Zvyšky bronzového panciera bojovníka z Čaky či šperky Kňažnej z Dedinky čakali približne 3300 rokov v mohylách, kým ich objavia archeológovia. Študentom poslúžili na zhotovenie originálnych replík.
Na ceste ku svetlu sveta im pomohla náhoda. Pri hľadaní témy na stredoškolskú odbornú činnosť sa študenti z ústrižku článku dočítali o archeologických výskumoch, ktoré boli v 50. rokoch v Čake a Dedinke. Dostali sa až ku knihe Čakanskí bronzoví bojovníci od regionálneho historika Miroslava Piusa. Opísal v nej bohaté nálezy z mladšej doby bronzovej.
Bojovník z Čaky. FOTO: (SSUŠ)
Bojovník a kňažná
Kreslenie, modelovanie a napokon zručnosť pri opracovávaní výrobkov. Toto všetko museli preukázať študenti pri zhmotňovaní histórie do súčasnosti. Vychádzali pritom z nepatrných úlomkov, ktoré sa našli v Čake a v šesť kilometrov vzdialenej Dedinke v okrese Nové Zámky. V 50. rokoch tam archeológovia robili výskumy.
Po polstoročí regionálny historik Miroslav Pius vo svojej knihe okrem iného napísal: „Pred 1400 rokmi p. n. l. sa nasťahovalo na brehy Hrona neznáme etnikum, ktoré už poznalo výrobu bronzu a malo ochočeného koňa. Mohylový ľud pochovával svojich mŕtvych pod mohylami a ich telá spaľoval na vysokých hraniciach. Takéto mohyly tento ľud postavil aj v Čake, Kolte a Dedinke.“
Najvýznamnejšou archeologickou vykopávkou v mohyle v Čake sú zvyšky bronzového panciera, ktorý mal na sebe mŕtvy náčelník. „Pancier je z tepaného bronzového plechu, vo dvoch radoch sú aplikované nity, na čelnej strane je nimi prichytený ozubený plechový pás. Na prsiach sa nachádzajú dva bronzové terče. Pancier pozostával z prednej a zadnej časti,“ opisuje.
Podobne vzácny nález pochádza aj z Dedinky. „Našlo sa tu viac ako sto bronzových šperkov a súčastí odevu, ktorý bol identifikovaný ako slávnostný dievčenský kroj dcéry náčelníka alebo kňaza,“ približuje. Pretože hrob tohto dievčaťa bol mimoriadne bohatý, archeológovia ju nazvali Pani z Dedinky.
Kňažná z Dedinky. FOTO: (SSUŠ)
„Zahraniční experti ju zaradili medzi jedenásť najznámejších žien staroveku. Stojí v jednom rade s manželkou egyptského faraóna Ramzesa II., chetitskej kráľovnej Peduhupy, čínskej princeznej Fu Hao a biblickej Debory. Preto jej hovoríme Kňažná z Dedinky,“ zdôrazňuje význam nálezu autor knihy.
Krk ženy zdobil náhrdelník, na rukách mala viacero náramkov, veľká spona spínala vrchný odev – plášť, ihlice spínali šaty. Na odeve boli našité bronzové gombíky, bronzové závesky zdobili šaty. V ruke držala vreteno a šidlo.
Tepali aj pozlacovali
„Bolo to vecou náhody,“ pridáva sa Dušan Zliechovec zo Súkromnej strednej umeleckej školy Hodruša – Hámre pre regionálne noviny MY Týždeň na Pohroní. Keď študenti hovorili so svojím majstrom o témach na stredoškolskú odbornú činnosť, pomohol im ústrižok z časopisu. V ňom sa písalo, že v 50. rokoch vykopali archeológovia na území obcí Čaka a Dedinka zbroj bronzového bojovníka a šperky kňažnej z mladšej doby bronzovej. „No a keďže na našej škole študujú umeleckí kováči a zlatníci, téma bola na svete,“ hovorí.
Nasledovali odborné konzultácie s Miroslavom Piusom a riaditeľom Archeologického múzea SNM Jurajom Bartíkom. Potom už bolo rozhodnuté. Daniel Klucha, študujúci odbor umelecké kováčstvo a zámočníctvo a Martin Šimek, študujúci zlatníctvo - strieborníctvo si povedali, že zhotovia originálne repliky zbroje bronzového bojovníka z Čaky a šperky Kňažnej z Dedinky.
Techniky a postupy výroby, ktoré použili pri výrobe, boli remeselne a materiálne náročné.
Kováč Dano Klucha sa snažil čo najvernejšie napodobniť originál. „Najväčší problém mu spôsobovala výroba kovového panciera, ktorý musel tepať dvakrát,“ opisuje, ako sa dostávali výrobky na svet. Pre zlatníka Maťa Šimeka bolo najťažšie zhotoviť modely, podľa ktorých sa odlievali bronzové šperky a následne pozlacovali.
Odobrili ich aj archeológovia
„V konečnom dôsledku vďaka remeselnej zručnosti sú obidve práce vyrobené kvalitne a sú zhodné s originálmi, ktoré sa používali v mladšej dobe bronzovej, čo potvrdil aj riaditeľ archeologického múzea,“ teší sa z výsledku.
Budúci remeselníci zhotovili svoje práce na vysokej úrovni, čoho dôkazom je postup do celoštátneho kola SOČ. O ocenenie sa budú uchádza v týchto dňoch aj na súťaži Top výrobok výstavy Mladý tvorca v Nitre.
Pre školu so 113-ročnou tradíciou je toto ďalším krokom vpred. „Chceme ukázať verejnosti, že študenti našich umeleckých odborov sú schopní vyrobiť originálne repliky archeologických artefaktov, ktoré sú staré 3300 rokov,“ dodáva D. Zliechovec. V súčasnej dobe škola vychováva žiakov umeleckých remesiel, ako sú pasiar, rytec kovov, zlatník klenotník a umelecký kováč.
MOHYLA V ČAKE
Čakanská mohyla bola situovaná na juhozápad od obce. Mala priemer 52 metrov, vysoká bola 10 metrov, možno aj viac. Jej základom bola stredová komora, do ktorej sa po spálení hranice uložili pozostatky mŕtveho. Na ňu sa postupne nanášala zem do ihlanovitého tvaru. Za niekoľko rokov sa nanieslo niekoľko plášťov, do ktorých sa postupne pochovávalo. Takto vznikla mohyla z hliny, piesku a kameňov. Mala tú istú funkciu ako pyramídy v Egypte: slúžila ako pohrebisko pre významných mŕtvych náčelníkov. Najvýznamnejšou archeologickou vykopávkou, ktorá sa našla v mohyle, sú zvyšky bronzového panciera náčelník. (MP)
MOHYLA V DEDINKE
Aj v Dedinke objavili archeológovia mohylu, v ktorej ležali osoby ženského pohlavia: deti a dievčatá. Našlo sa tu viac ako sto bronzových šperkov a súčastí odevu, ktorý bol identifikovaný ako slávnostný dievčenský kroj dcéry náčelníka alebo kňaza. Toto dievča dostalo od archeológov meno Pani z Dedinky. Zahraniční experti ju zaradili medzi jedenásť najznámejších žien staroveku. Stojí v jednom rade s manželkou egyptského faraóna Ramzesa II, chetitskej kráľovnej Peduhupy, čínskej princeznej Fu Hao a biblickej Debory. Preto jej hovoríme Kňažná z Dedinky. (MP)
