LEVICE. Kvalitu nášho sladu oceňovali za bývalého režimu okrem Európy aj odberatelia z Ázie, Severnej a Južnej Ameriky či Karibiku a Afriky. Vtedy bol známy ako „československý slad“.
Po zmene režimu, s príchodom konkurencie, aktivity levickej sladovne upadli.
V roku 2004 prišiel nový vlastník, ktorý má za sebou desať sezón. Sladu vyrobenému v Leviciach chce prinavrátiť dobré meno najmä v zahraničí a zároveň mu dodať punc kvality. Ja na polceste k registrácii známky Chránené zemepisné označenie. Certifikovaným výrobkom ju udeľuje Európska komisia. Verdikt by mal padnúť začiatkom leta.
Niekoľkomesačná cesta
Kým je slad pripravený na expedíciu do pivovaru, uplynie niekoľko mesiacov. Prvým krokom je jarná sejba.
Okolie Levíc je na pestovanie kvalitných zŕn priam predurčené svojimi klimatickými a geografickými podmienkami.
„V tejto sezóne je už jarný jačmeň zasiaty. V Leviciach a okolí je to na 10-tisíc hektároch, čo je produkcia okolo 40- až 50-tisíc ton jačmeňa,“ približuje Stanislav Mikuláši, riaditeľ Levickej sladovne spoločnosti Osivo, cestu z poľa do výrobne. Zaujímavosťou je, že Levický okres ho má najvyššiu produkciu na Slovensku. Okrem „nášho“ jačmeňa vykupuje a spracuje výrobca ďalších 10-tisíc tonu sladovníckeho jačmeňa aj z iných okresov.
Zrno sa namáča v náduvníkoch. FOTO: (JN)
Po zbere z poľa sa zrná nechajú dva mesiace zrieť v 78 zásobníkoch – silách. Potom sa začína proces spracovania. Počas jedného dňa sa jačmeň namáča vo vode v tzv. náduvníkoch, ktoré sú prevzdušňované, aby sa zrná „neutopili“. Nasledujúcich sedem dní klíčia v obrovských Saladinových skriniach. Cez perforované dno je do nich vháňaný teplý vzduch, zároveň sa v nich zrná „preorávajú“.
Klíčenie zŕn v saladinových skriniach. FOTO: (JN)
Produkt následne pokračuje do hvozdov v sušiarni. Siahajú do výšky šiestich poschodí. Následne sa zo zŕn odstránia klíčky. Ďalších približne 60 dní potom čakajú v skladovacích silách na expedíciu. Práve toto obdobie je pre kvalitu veľmi dôležité. „Získavajú tu pivovarnícke vlastnosti sladu, od ktorých závisí, koľko piva sa z neho neskôr vyrobí,“ približuje riaditeľ.
Pred opustením výrobne sa suché zrná ešte leštia, čím sa zároveň zbavujú suchých šupiek. Z 80 ton jačmeňa vyjde 67 ton pivovarníckeho sladu.
Známka kvality
„Táto zemepisná oblasť a klíma dávajú sladovníckemu jačmeňu vynikajúce parametre,“ hovorí Ivan Paška, riaditeľ divízie zahraničného obchodu spoločnosti Osivo. Jeho úlohou je hľadať ďalšie možnosti, kde by Levický slad ocenili pivní fajnšmekri.
V súčasnosti je najväčším odberateľom Levického sladu banskobystrický pivovar. Jeho svetlé pivá získavajú ocenenia medzi klasicky varenými pivami na náročnejšom českom trhu. „Sústreďujeme sa na malé a stredné pivovary, ktoré varia klasickou metódou – tzv. ležiaky, ktoré stoja 50 až 60 dní,“ pridáva I. Paška.
Poznajú ich v budapeštianskych, viedenských a škandinávskych reštauráciách a pivárňach.
Registračná známka Chránené zemepisné označenie má výrobcovi pomôcť pri presadzovaní sa na trhu a zároveň je zárukou kvality.
Kto by si chcel vyskúšať, ako chutí pivo vyrobené z Levického sladu, môže si ho sám doma vyrobiť. V levickej prevádzke predávajú 50-kilogramové vrecká kvalitného sladu.
Levický slad. Uchádza sa o registračnú známku Európskej komisie. FOTO: (JN)
