LEVICE. Dejiny okrášľovacieho spolku v Leviciach siahajú do polovice 19. storočia. Jeho vznik je spojený s prijatím zákonného článku XXIII o mestskom zriadení v roku 1848. Ten mestám umožňoval zriadiť niekoľko odborných komisií, ktoré úzko spolupracovali s mestskou radou. Spočiatku v Leviciach pracovali štyri komisie: školská, kontrolná, finančná a spoločne fungovala okrášľovacia, bezpečnostná a zdravotná komisia. Počas obdobia bachovho absolutizmu (1850-1860) bola činnosť komisií značne obmedzená. Len čo povolil policajný a byrokratický teror, mesto sa pustilo do budovania. Už v januári 1861 bol zvolený nový mešťanosta v osobe Lukáča Máčaia, nové zastupiteľstvo i členovia komisií. Predsedom bezpečnostnej a zdravotnej komisie sa stal mestský inžinier Karol Belcsák. Počas nasledujúcich rokov sa okrášľovacia komisia osamostatnila a po voľbách v roku 1869 sa jej predsedom stal Ján Hliva. Komisia zohrala významnú úlohu pri tvorbe územného plánu mesta. Sledovala a posudzovala stav ulíc, dohliadala na bezpečnosť, zdravotný a hygienický stav na verejnom priestranstve. V evidencii viedla presný počet prostitútok ako potenciálny zdroj nákazy syfilisom.
Mestský inžinier Karol Belcsák, predseda okrášľovacej komisie v rokoch 1861-1869.
Zlé hygienické podmienky napomohli v roku 1866 šíreniu cholerovej epidémie, počas ktorej zomrelo mnoho Levičanov. Členovia komisie aktívne pomáhali pri preventívnych opatreniach, zriadení cholerovej nemocnice i pochovávaní mŕtvych. Ani po odznení cholery sa hygienické podmienky v meste nezmenili. Na základe opisu z roku 1872 ľudia naďalej hádzali odpad na prostred ulice a do zákutí, kde vznikali hnijúce smetiská. Dvory hostincov boli plné blata a smetí, v zanesených jarkoch stála páchnuca voda. Hrozivá situácia vládla na dvore ľudovej školy, ktorá bola posiata ľudskými výkalmi. Na vykonávanie svojich potrieb žiaci pred latrínou bez dverí uprednostňovali školský dvor. Ale to nebolo nič oproti zápachu, ktorý sa šíril z mydlárne Jozefa Kabinu v susedstve školy.
Po osamostatnení okrášľovacej komisie sa jej činnosť zamerala hlavne na reguláciu priestorového usporiadania územia, čistotu verejného priestranstva a zelene, dodržiavanie stavebného poriadku a značnou mierou zasahovala do územného plánu. Prispela aj k dláždeniu ciest kamením a k vysádzaniu zelene a stromov.
Uliciam dali mená
Po voľbách v roku 1876 boli zriadené i nové komisie. Zlúčením zdravotnej a okrášľovacej vznikla jedna spoločná komisia s 20 členmi. Jej predsedom sa stal župný lekár Dr. František Brach. Z ulíc zmizli čierne skládky, potoky páchnucej močovky a odpadovej vody z garbiarskych dielní. V roku 1878 komisia vysadila stromy na námestíčku pred pánskym klubom Kasíno, neskôr i na Trojičnom námestí a Námestí Flóra.
Ku koncu 19. storočia vzniklo v Leviciach množstvo nových ulíc, ktoré bolo potrebné pomenovať. V roku 1890 Dr. Brach zostavil z členov komisie tím, ktorý pomenoval alebo premenoval 76 ulíc a námestí. Výstavbou nových ciest nastal rozvoj dopravy, zmenil sa vzhľad a stav ulíc, na čo reagovalo i predstavenstvo mesta. Po voľbách v roku 1893 uznalo za vhodné vytvoriť pri mestskom zastupiteľstve komisiu dopravy a výstavby na čele s Teodorom Leidenfrostom. Okrášľovacia a zdravotná sa redukovala len na zdravotnú komisiu, čím jej „okrášľovací“ charakter zanikol. Dr. František Brach na jej čele stál až do smrti v roku 1894.
Registrácia vtedy nevyšla
S myšlienkou založenia okrášľovacieho spolku sa stretávame v medzivojnovom období počas pôsobenia starostu Gyulu Antala (1932 - 1938). Medzi najvýznamnejšie projekty patrila stavba betónového mosta cez kanál Perec pri mlyne, úprava ciest, obnova elektrického vedenia mestskej elektrárne, výstavba štátnej školy na osade Géňa, rozšírenie budov okresného súdu, pošty a nemocnice, zriadenie učňovskej školy obchodnej s vyučovacím jazykom slovenským, vydláždenie Vojenskej a Kasárenskej ulice, výstavba budovy okresného úradu, rozšírenie Štefánikových kasární, v spolupráci s Červeným krížom zriadenie záchrannej stanice, usporiadanie ulice Káka a jej vysadenie stromami. Na vzor iných miest mal starosta v úmysle v roku 1937 založiť a registrovať okrášľovací spolok. Spolky podobného zamerania združoval Svaz československých spolků pro okrášlování a ochranu domoviny v Praze, na ktorý sa obrátila i rada mesta Levice. Zväz odporučil zvolať schôdzu, na ktorej by zvolili prípravný výbor okrášľovacieho spolku. Zväz pripojil i vzorové stanovy, ktoré mal výbor podľa uváženia upraviť a zaslať na registráciu na Zemský úrad v Prahe. Registrácia sa z neznámych príčin neuskutočnila, preto úmysel založiť okrášľovací spolok v Leviciach napokon nevyšiel.
Vysadili brest
Čo sa nepodarilo v minulosti, vyšlo tento rok 6. mája, kedy bol na Ministerstve vnútra SR ako občianske združenie zaregistrovaný Levický okrášľovací spolok. Pod vedením predsedu Csabu Tolnaiho sa členmi spolku stali zástupcovia obyvateľov mesta, architektov, záhradných architektov, historikov, podnikateľov a ďalších oblastí. Hlavným cieľom okrášľovacieho spolku je prispieť k skrášleniu Levíc, aby sa obyvatelia mesta a návštevníci cítili dobre a príjemne.
Spolok začal svoju činnosť výsadbou symbolického brestu, podobného, aké boli pred viac ako 300 rokmi sadené na počesť prítomnosti kniežaťa Rákóciho v Leviciach, a ktoré si pamätajú ešte mnohí Levičania. Stalo sa tak 22. mája na Námestí hrdinov. Výsadba sa vykonala pod záštitou Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene za účasti jej dekana Branka Slobodníka, popredného slovenského dendrológa Tibora Benčaťa, primátora Levíc Štefana Mišáka a viceprimátora Jána Krtíka.
