LEVICE. Náš región je vyhľadávaný včelármi z iných častí Slovenska. Za repkou a kvitnúcimi agátmi precestujú aj stovky kilometrov. Keď kvety odkvitnú, včelstvá postupne presúvajú do severnejších lokalít.
Domácim včelárom sa ich konanie nepáči. Stáva sa, že silnejšie mnohopočetné kočujúce včelstvá zlikvidujú ich domáce. Včely vycítia, že v ich blízkosti je dostatok iného medu a „stráži“ ho len malá včelia rodina. Úle napadnú a zanechajú po sebe vyrabované domčeky s uhynutými rodinami.
Poriadok by mali priniesť prísnejšie pravidlá. Včelári sa zhodujú, že je potrebné stanoviť vzdialenosť medzi domácim včelínom a kočovnými vozmi.
Včelia rabovka
Pavol Morvay je seniorom, označuje sa ale za začínajúceho včelára. Tejto záľube sa venuje len krátky čas. Preto keď zbadal, že s jeho včelínom v Horši za Levicami nie je niečo v poriadku, o radu požiadal skúsenejšieho kolegu. Jeho odpoveď bola jednoznačná: bola to včelia rabovka.
V krátkom čase mu z úľov zmizlo asi 50 kilogramov medu a polovicu jednej rodiny spolu s matkou cudzie včely zabili.
„Asi sto metrov odtiaľto boli kočovníci od Žarnovice. Na štvrtý deň boli preč,“ ukazuje včelár smerom cez lúku.
Pri kontrole včelína zbadal množstvo uhynutých jedincov. Po otvorení medníkov zistil, že agátový med je preč. „Všetko vyplienili. Nemuseli zbierať nektár, zobrali si hotový med,“ krúti hlavou.
Každý kočovný voz musí mať označenie s telefónnym číslom. „Nebolo tam, tak som im vo dverách nechal lístok, aby ma kontaktovali. Kúpil by som od nich aspoň včeliu matku,“ opisuje ďalej. Nakoniec mu ju daroval iný včelár Dušan Kollár.
Hovorí, že príroda je nevyspytateľná, napriek tomu by aj medzi včelármi mali platiť pravidlá.
„Mali by sa dodržiavať určité vzdialenosti medzi včelstvami a povinnosť nahlásiť príchod kočovných včelstiev miestnemu zväzu, ktorý by zvážil, kde môžu ísť – kde nie sú domáci včelári,“ myslí si. Optimálnou vzdialenosťou by podľa neho bolo 200 až 250 metrov.
Hovorí, jeho včely sa presile nemohli ubrániť. Kočovníci mali na dvoch veľkých a malom voze vyše sto rodín, on ich mal šesť. „Zacítili, že sú slabšie, tak ich napadli,“ dodáva.
Nemali už čo robiť
Podľa Dušana Kollára, predsedu miestneho včelárskeho zväzu v Leviciach, sú včely chamtivé, dokonca chamtivejšie ako ľudia. „Keď zacítia niečo sladké, idú za tým. Včely sú veľmi pracovité a do svojho príbytku chcú doniesť čo najviac,“ vysvetľuje, prečo tak včely konali. K rabovke sú náchylnejšie v čase, keď končí znáška a nemajú čo robiť. „Vtedy sliedia a keď natrafia na úľ so slabším včelstvom, napadnú ho,“ približuje zákonitosti prírody.
Včelári si môžu rodiny brániť tak, že zúžia letáč – vstupnú štrbinu do úľa. Aj podľa neho by ale mali platiť prísnejšie pravidlá a kočovní včelári by sa mali ohlásiť miestnym, aby teritórium nebolo „prevčelené“. „Ja chodím kočovať tiež, ale vybavím si to aj u domácich včelárov,“ prízvukuje.
Sprievodný doklad a kočovný preukaz
Podľa Jána Števka, riaditeľa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Levice, predpisy určujú, čo musí žiadateľ spĺňať, aby mu vydali povolenie na kočovanie. Ide predovšetkým o zdravotné hľadisko včelstiev.
V prvom rade musí mať trvalé stanovište v zóne, kde nie je mor včelieho plodu a vykonaná klinická prehliadka včelstiev a tiež musia byť odobraté vzorky na prítomnosť klieštika.
„Keď sú obida výsledky negatívne, dostane sprievodný doklad a môže ísť kočovať,“ približuje postup. Veterinári sledujú zdravotný stav včelstiev, kam ale idú, je vecou včelára. Kočovný voz musí byť označený jeho iniciálami. Mal by sa dopredu dohodnúť s majiteľom pozemku a nahlásiť sa na príslušnom obecnom úrade. Kočovný preukaz vystavujú včelárske organizácie.
Prvé kočovky sa začínajú v máji, keď kvitne agát. Levický okres je naň bohatý, preto je zaujímavý pre iných včelárov, ktorí k nám s včelstvami cestujú až z Oravy či Liptova.
Naši včelári zase vyhľadávajú horské oblasti. „Tento rok sme vydali 65 dokladov na kočovanie,“ pripomína veterinár. V okrese je 495 chovateľov, ktoré majú približne 16-tisíc včelstiev.
