LEVICE. Štyria muži vyšliapli na cestu dlhú 251 kilometrov s dreveným krížom. Absolvovať ju chcú za 12 dní. Od soboty 4. júla do nedele 5. júla sa na Mariánskej hore v Levoči uskutoční púť. Ide o najstaršie a najznámejšie pútnické miesto u nás. Veriaci sa tu schádzajú vyše sedemsto rokov.
Okrem spoločných modlitieb v cieli svojej cesty na východe Slovenska má každý z pútnikov osobnú pohnútku, pre ktorú sa na putovanie vydal.
Nesú si svoj kríž
Jozef Kottra nesie okrem batohu aj drevený kríž. Vyrobiť ho dal v roku 1999, keď sa prvý raz vydal na púť. Odvtedy s ním pochodil vyše tritisíc kilometrov. Bol na viacerých pútnických miestach, vrátane Levoče, Šaštína, na peších pochodoch do Hronského Beňadika, Pozby či v Ríme. Na jeseň sa chystá do Medžugoria.
Teraz ale kríž sprevádza pútnikov na ceste z Levíc do Levoče. Vyštartovali 23. júna, deň predtým mali v Leviciach svätú omšu.
„Od roku 1999 je to už jedenástykrát, čo idem na púť,“ hovorí Jozef Kottra. „Chcem poďakovať za slobodu od alkoholizmu, že som sa zbavil závislosti. Bojoval som s tým od roku 1999, ako som založil túto púť. Až teraz sa mi to podarilo,“ vyznáva sa pútnik.
Kríž a batoh s najnutnejšími vecami si nesú na pleciach. FOTO: (JN)
Všetko v batohu
Prvé dni viedla cesta štvorice mužov popri Kmeťovciach smerom na Počúvadlo. Trasa ide cez Staré Hory, Donovaly, Nízke Tatry, Spišský Štvrtok až do Levoče.
Všetky nevyhnutné potreby si nosia v plecniakoch na chrbte. „Mám tu veci prvej pomoci – oblečenie, vetrovku do dažďa, pršiplášť, teplú mikinu, proviant, hygienické potreby, spacák, stan, karimatku, fľašu na vodu, hrnček na varenie,“ postupne vykladá obsah obrovského batohu. Váži približne 20 kilogramov.
Vo vrecku nohavíc má Jozef Kottra malý zápisník a v ňom základné údaje o púti a jej členoch. „Raz – dvakrát si niekto poťukal po čele, ale väčšinou nás ľudia o niečo prosia alebo chcú za niečo ďakovať. Ich prosby a poďakovania si zapisujem do notesa,“ približuje s úsmevom reakcie tých, ktorých stretajú po ceste.
Denne prejdú približne 25 kilometrov, v kopcoch o niečo mene, okolo 17 kilometrov. Idú za slnečného počasia, aj dažďa, ktorý im už v minulosti zmenil plány. Špeciálny tréning predtým neabsolvujú. „Nie je to o kondícii, ale o viere,“ prízvukuje organizátor púte.
Na konci dňa sa zložia v útulni, alebo si rozložia stany pod holým nebom. Ako hovorí, divej zveri sa neboja: „Nemáme strach, medveď je plachý. Báť sa treba zlých ľudí.“
Smer Levoča
Stanislav Tinák z Podhájskej je na púti premiantom. Svoj motív, vydať sa na 250-kilometrový pochod, zhrnul do dvoch slov: prosba a poďakovanie. „Ďakujem za každý deň, ktorý som dostával – za seba, svoju rodinu, známych, za dobré vzťahy,“ hovorí. Pridáva aj pozitívnu reakciu starších manželov z Pečeníc, ktorí, keď zistili, že pútnici idú k Panne Márii do Levoče, uhostili ich čerstvými pagáčmi.
Ďalší z pútnikov Ľuboš Lehocký chce 12-dňovým pochodom vyjadriť poďakovanie. „Pri prvej púti svojho syna stretol Františkánov a tento rok bol vysvätený za kňaza,“ približuje stretnutie, ktoré ovplyvnilo život jeho syna.
Radko Gellen je čerstvým maturantom. Na púti je druhý raz, ako hovorí, aj „kvôli duchovnému zážitku a poďakovať sa za minulosť, ktorú dostávam. Som rád, že som zmaturoval, mám 19 rokov a musím sa rozhodnúť, ktorou cestou v živote sa vydať.“
Pútnici majú pred sebou ešte niekoľko dní, kým dorazia na púť v Levoči. Po jej skončí sa domov vrátia vlakom alebo autobusom.
