LEVICE. S hrabľami po pás v zelenej vode. Takto začína takmer každý pracovný deň zamestnanec firmy, ktorá sa mestu stará o údržbu jazierka v Parku M. R. Štefánika.
Umelá nádrž bola vybudovaná v roku 1996. Odvtedy už vyskúšali niekoľko spôsobov, ako v nej udržať vodu čistú – cez aplikáciu chemických prípravkov, vysadenia bylinožravých amurov a tolstolobikov, až po ručné čistenie. To sa v boji s rýchlo sa množiacou vodnou burinou osvedčilo najviac.
Odborník na umelé jazierka hovorí, že projekt výstavby jazierka nebol najšťastnejší. Riešením by bolo prebudovať ho na samočistiace.
Namiesto modrej vody je zelená
„Keď je teplo, raz-dva je jazierko plné,“ hovorí pracovník firmy, ktorá robí údržbu, a ukazuje popritom na zelené zhluky rastlín. Ťahajú sa od dna až na hladinu. Miestami pritom voda siaha mužovi až po prsia. Denne v nej strávi niekoľko hodín, kým jazierko ako-tak vyčistí. Čím je vyššia teplota, tým sa riasam v ohriatej vode viac darí. Začiatkom minulého týždňa v nej dopoludnia namerali 30 stupňov.
Jeho pracovnými nástrojmi sú hrable a fúrik. Hrabľami najskôr rastliny vytrhne aj s koreňmi, potom ich vyhádže na breh. Poobede zapáchajúce suché kôpky naloží na fúrik a vykydne za múrik v parku. Otočí sa aj 10- až 15-krát, počas júna to bolo viac ako tristokrát.
Vysušené vodné riasy vyváža firma na zberný dvor. Od apríla, keď napustili vodu, vyviezli asi päť ton rias.
Pokiaľ bude teplo, zamestnanec firmy si môže byť istý, že na druhý deň ráno má o prácu postarané.
Usušené riasy ukladajú pri múriky v parku, naraz ich odvezú na zberný dvor. FOTO: (JN)
Riasy v ňom prezimujú
Jazierko bolo vybudované v roku 1996. Má takmer 20 árov plochy, objem vody, ktorá dosahuje hĺbku 1,4 metra, je cez 1200 metrov kubických. Zásobované je zo studne. Najväčším problémom je podľa odborníka na umelé jazierka materiál dna. „Je tam štrk a piesok, asi 20 centimetrov. V ňom sa zachytávajú segmenty – listy, peľ, prach, ktoré sú živnou pôdou pre riasy. Na jeseň po vypustení vody tam riasy prezimujú. Keby bolo dno hladké, dalo by sa vystriekať a zvyšky spláchnuť,“ hovorí Bohuslav Fazekaš z firmy, ktorá sa o údržbu mestského jazierka a závlahy v parku stará niekoľko rokov, pre regionálne noviny MY Týždeň na Pohroní.
Nepomohla ani chémia, ani ryby
Mesto dalo v roku 2008 spracovať štúdiu na efektívnejšiu údržbu jazierka. „V priebehu niekoľkých rokov boli vyskúšané rôzne metódy údržby v zmysle spracovanej štúdie. V rámci finančných možností mesta sa osvedčilo mechanické čistenie,“ hovorí Róbert Valovič, referent pre údržbu zelene a čistoty Mestského úradu v Leviciach.
Pri údržbe odskúšali chemické prípravky, vysadili aj bylinožravé ryby. „Päťsto tolstolobikov – to je málo,“ hovorí majiteľ firmy o biologickom čistení.
Používanie 95-percentnej kyseliny bolo náročné na dodržanie bezpečnosti pracovníkov pri aplikácii. Chlórovú žieravinu nalievali vedrami pri brehu, čím sa ale nedostatočne zriedila s vodou v nádrži. Kyselina naviac zmenila vodu na mŕtvu. „Jedna 350-litrová dávka vyšla na 500 eur a vydržala dva – tri týždne,“ pridal k nedostatkom aj finančnú náročnosť chemickej úpravy vody B. Fazekaš.
Poslednýkrát, kedy firma použila na údržbu jazierka chemické prípravky, bol rok 2010. „Náklady na ich nákup a aplikáciu sa vtedy vyšplhali na približne 1300 eur,“ zosumarizoval referent pre údržbu zelene.
Odvtedy čistenie zabezpečujú cez bylinožravé ryby a ručným zberom rias. „Po finančnej aj ekologickej stránke je najvýhodnejšie mechanické čistenie jazierka, ktoré je však s pribúdajúcim organickým sedimentom v štrkovom lôžku obtiažnejšie,“ pripúšťa R. Valovič.
Vodné rastliny by pomohli
Podľa B. Fazekaša je riešením prebudovať jazierko na samočistiace: „Musia v ňom byť vodné rastliny, ktoré odoberú riasam živiny z vody.“ K tomu by bolo potrebné naviesť štrk a spraviť pobrežnú zónu, aby pri brehu nemalo jazierko hĺbku 60 centimetrov, ale menej. Do nej potom vysadiť rastliny.
Za zváženie by podľa neho stálo zmeniť súčasný zdroj vody zo studne za kanál Perec. Rozbory vody z dvoch studní ukázali, že je vápenatá a sú v nej riasy. Perec je ale vzdialený asi 150 metrov.
