Najsuchší rok za storočie sa podpísal aj pod úrody

LEVICE. Na priebeh žatvy sa agropodnikatelia nemôžu sťažovať. Kombajny mohli byť na poliach takmer nepretržite.

Následkom horúčav bola ale miestami nízka vlhkosť obilnín pri zbere. Ovplyvnilo to ich hmotnosť, a tým úrodu. Nezriedka prístroj nameral hodnoty pod priemernou hranicou 14-percentnej vlhkosti.

Vyše 100-ročný rekord

Pozbierať obilniny z polí najrozľahlejšieho okresu Slovenska okresu stihli poľnohospodári tento rok za približne štyri týždne. Žatva sa začala koncom júna zberom ozimného jačmeňa. Medzi prvými boli na poliach v južných častiach Levického okresu, žatvu uzatvárali koncom uplynulého týždňa poľnohospodári v Kalnej nad Hronom.

Príprava na žatvu sa ale začína už pri zakladaní úrody. „Nástup jari bol v poriadku, neskôr bola aj vlaha,“ zhrnul Radoslav Beluš, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Leviciach. Suché obdobie uplynulých týždňov ale bude mať dopad na úrodu kukurice a slnečnice, ktoré ešte zrú na parcelách.

Podľa hydrometeorológov bol jún najsuchším mesiacom od začiatku 20. storočia, teda za posledných 115 rokov.

Kavalérie na cestách

Dodržať žatevný termín obilnín sa darilo agroponikateľom aj vďaka brigádnickým kombajnom. „Už pred našou žatvou boli kombajny od nás vypomáhať v Maďarsku. Našim zase prišli pomôcť české a maďarské kombajny a tiež zo severu Slovenska,“ hovorí každoročných o poľnohospodárskych službách.

Podľa šéfa levickej komory počasie tento rok poľnohospodárom pri zberových prácach prialo. Na poliach boli stroje takmer nepretržite. Zrážky boli minimálne, žatvu neprerušili.

Každý deň začiatok a koniec zberu úrody ovplyvňovali hodnoty nameranej vlhkosť. „Ak bola u obilnín nad 14 percent, počkali ráno hodinu a zmerali ju znova, až kým klesla pod 14 percent. U repky je to deväť percent,“ priblížil. Číslami sa riadili aj večer – rastúce percentá vlhkosti kosbu ukončili.

Tento rok neboli nezvyčajné hodnoty pod 11 percent, či dokonca pod osem percent: „To už je ale obilie preschnuté a stráca na hmotnosti a úrode.“

Vlaňajšok nedobehli

Ako dopadne žatva z pohľadu ekonomiky, zatiaľ nie je známe. Úrody sú vo všeobecnosti nižšie ako vlani, ktorý bol podľa R. Beluša rekordný. Reakciou na nižšie úrody bývajú vyššie ceny.

„Ceny výkupu ovplyvňujú svetové trhy. Zatiaľ nie sú vysoké, skôr sú avizované nižšie ceny ako vlani,“ konštatuje R. Beluš.

Na poliach ostávajú minoritné plodiny, ako ovos, raž, proso a spomínaná kukurica a slnečnica.

ŽATVA V ČÍSLACH

Na poliach Levického okresu bolo celkovo vysiatych 58-tisíc hektárov hustosiatych obilnín, repky a hrachu na zrno.

Podľa údajov RPPK Levice z toho najväčšiu časť zabrali hustosiate obilniny (viac ako 46-tisíc hektárov), u ktorých bola úrodnosť 5,33 tona na hektár, čo je menej oproti vlaňajšku (5,74 t/ha). Z nich najväčšiu výmeru mala pšenica (31-tisíc hektárov, úrodnosť 5,44 t/ha, vlani 6 t/ha)), jačmeň (13,5-tisíca hektárov, úrodnosť 5,18 t/ha, vlani 5,25 t/ha) a ovos (tisíc hektárov, úrodnosť 3,89 t/ha, vlani 4,34 t/ha).

Repka bola pozbieraná z 10 863 hektára s úrodnosťou 2,69 t/ha (vlani 3,85 t/ha). Hrach na zrno zabral tento rok s 1239 hektármi vyše dvojnásobnú plochu oproti vlaňajšku (585 hektárov), úrodnosť bola vyššia: teraz 3,26 t/ha, vlani 2,83 t/ha.