Z krušpánov ostali len strašiaky. FOTO: Jana Némethová
LEVICE. S cudzokrajným motýľom už niekoľko mesiacov bojuje levická radnica. Jeho húsenice zaútočili na krušpány, ktoré sú zelené počas celého roka. Aj preto sa využívajú v strihaných živých plotoch, často ich tiež vidieť na cintorínoch. Po napadnutí môže vyjsť niekoľkoročná starostlivosť navnivoč.
Odborníci odporúčajú všímať sa rastliny a v prípade potreby včas použiť postreky a napadnuté časti zrezať. Ak ich aplikujú neskoro, jediným riešením je odstránenie kríka.
Podľa Lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica bol tento motýľ prvýkrát zistený v Európe v roku 2007 v Nemecku. Odvtedy sa šíri do celej Európy. Pôvodne žije v Číne, Japonsku, Rusku, Indii a Kórei. Na Slovensku vo veľkej miere napadol krušpány v Bratislave, Nitre a teraz aj v Leviciach.
Húsenica napadla aj živé ploty v parku. FOTO. Jana Némethová
Uschnuté strašiaky
Nad uschnutými kríkmi krútia hlavami aj Levičania bývajúci v činžiakoch. Buxusy, známejšie pod názvom krušpán, si vysadili pred paneláky. Teraz sa ale z malých kríčkov stali vyschnuté strašidlá. Na niektorých vidieť drobné vajíčka alebo akési pavučiny. Naopak – listy sa stratili.
„Nevieme, čo s tým. Asi ich budeme musieť vykopať,“ krúti hlavou staršia pani. Podľa jej slov nepomohlo ani zostrihávanie napadnutých častí.
Účinné sú opakované postreky
Pracovníci mestského úradu sa vijačkou krušpánovou (Cydalima perspectalis) zaoberajú už niekoľko mesiacov. Malé húsenice motýľa požierajú listy najmä na mladých výhonoch.
Rozsiahle poškodenie týchto kríkov zaznamenali na Ulici 29. augusta, v starej časti parku M. R. Štefánika a pred kaštieľom v Kalinčiakove. „Na posledných dvoch miestach bol vykonaný aj postrek,“ hovorí Adriana Macáková z Mestského úradu v Leviciach. V starej časti parku sú vyschnuté celé živé ploty. Formovali ich niekoľko rokov.
Väčší počet krušpánov je vysadených tiež v cintoríne. „Tu však ide o súkromné výsadby na hroboch a z toho dôvodu boli v máji vlastníci hrobov upozornení na výskyt uvedeného škodcu a na ošetrenie kríkov,“ vysvetľuje ďalej.
Na ošetrenie porastov proti vijačke odporúčajú odborníci použiť chemické prípravky, ako Karate Zeon 5CS, Dursban 480 EC, Calipso.
Podľa Milana Zúbrika z Lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica sa húsenice dajú ľahko vyničiť, problémom je, že si ich človek hneď nevšimne. Preto je podľa neho dôležité kríky sledovať: „Prvotnými znakmi, že je rastlina napadnutá vijačkou, sú viditeľné páskované zelené húsenice a tiež to, že rastlina stráca listy, alebo sú v nich dierky.“ Vtedy je potrebné použiť chemické prípravky. Ak aj krík ostane bez listov, dá sa ešte zachrániť: „Prvá strata listov nemusí viesť k úhynu rastliny. Ak by sa tak stalo viackrát, následky by boli dramatickejšie.“
Hladné húsenice
Vijačka má v roku tri generácie. Motýľ nakladie na listy vajíčka, z nich sa vyliahnu larvy - húsenice, tie sa zakuklia a z kukly vyletí motýľ.
Tento cudzokrajný motýľ nemá v našich podmienkach prirodzeného škodcu. Bojovať s ním sa dá chemickými prípravkami, ktorých aplikácia sa počas sezóny opakuje. Aby sa krušpány po postreku rýchlejšie zregenerovali, je dobré ich prihnojovať a zavlažovať.
„Zasiahnuté kry, či už solitérne alebo celé živé ploty, sú schopné opätovnej autoregenerácie, ktorá však môže trvať dlhšie. Pri silne zasiahnutých kroch je potrebné zvážiť ich výmenu,“ dodáva hovorkyňa mestského úradu.
Radnica obyvateľom odporúča, aby sa v prípade väčšieho poškodenia kríkov krušpánu obrátili na pracovníkov referátu životného prostredia mestského úradu.
