Vo svojej záhrade má Stanislav Stroška vyše 20 druhov moruší. FOTO: (JN)
PUKANEC. Stanislav Stroška je uznávaným odborníkom na rozmnožovanie moruší. Starostlivosti o stromy sa venuje vyše tridsať rokov. Ako hovorí, prospešné sú pre zdravie človeka.
Ničím iným ho viac nepotešíte ako odrezkom tohto listnáča z ktorejkoľvek časti sveta. Jeho snom je vytvoriť v Pukanci arborétum moruší. Už teraz je na najlepšej ceste – má vyše 20 druhov moruší. Jedna z nich je zo stromu sira Wintona, vďaka ktorému prežilo vojnu 669 prevažne židovských detí z protektorátu. V roku 1939 zorganizoval ich prevoz vlakmi do Británie. Za svoj odvážny čin bol oceňovaný, okrem iného aj českým Radom Bieleho leva.
Vo videoklipe aj na tanieri
Ráno vstane a jeho prvé kroky vedú do svahovitej záhrady za domom. Rastie v nej vyše sedemdesiat stromčekov moruší. Ďalšie, oveľa staršie, sú vo vinohrade. Speváčku Janu Kirschner zaujali natoľko, že v pukanských viniciach natočila videoklip k pesničke a albumu Moruša. „Pripili sme si morušovicou,“ hovorí pestovateľ a ukazuje aj fotografie so známou speváčkou. Na dôvažok pridáva, že album krstila jeho sirupom z moruší.
Okrem výroby sirupov, džemov, kompótov, tinktúry, masážneho oleja, likéru či „ohnivej“ morušovice sú podľa pestovateľa tieto plody najvhodnejšie na priamu konzumáciu. Zlepšujú krvný obraz. Potvrdzuje to aj popredný slovenský botanik, profesor Ivan Hričovský z Nitry. „Majú vysoký obsah vitamínu C, pektínov a ďalších vitamínov, ktoré sú potrebné pre zdravie človeka,“ vyratúva a pridáva, že „moruša je veľmi vzácny ovocný druh a Pukanec sa stáva centrom je pestovania“.
Dôkazom jeho slov je záhrada Stanislava Strošku. Rastú v nej domáce moruše, ale podpníky naštepené odrezkami moruší z rôznych kútov sveta. „Tento je z Afganistanu,“ ukazuje pestovateľ na nevysokú rastlinu v malom kvetináči. Vypestoval ju zo sušených plodov, z piatich ostala len jedna. „Je zaujímavé, že v Afganistane rastie vo výške 2400 metrov ako ker. U nás je to ako keby na Gerlachu,“ usmieva sa pri pomyslení na nadmorskú výšku.
Kuriozitou je aj moruša z Pakistanu, ktorá má 12-centimetrové plody, či strom pôvodom z Japonska s obrovskými listami, z ktorých sa vyrábajú liečivá na cukrovku. Ďalšie moruše pochádzajú z Francúzska, Chorvátska, Čiech, Belgicka, Veľkej Británie, niekoľko ich je z rôznych štátov USA. Medzi drevinami má aj slovenské moruše zo Zlatých Moraviec, Trnavy či grófkinu z Golianova pri Nitre.
Alchýmia pestovateľa
Pukanec bol už v minulosti známy týmito stromami, ktoré majú biele, červené alebo čierne plody. „Ľudia si ich voľakedy sušili a používali ako sladidlo. Morušami liečili baníkov v Banskej Štiavnici, ktorí mali zaprášené pľúca a málo vitamínu D. Plody sú tiež fantastické pri liečbe leukémie,“ vyratúva Pukančan. Aj preto by bol najradšej, keby bola moruša chránená a jej výrub zakázaný: „To je môj sen.“
Vypiplať strom trvá podľa jeho slov niekoľko rokov. „Rozmnožovanie začína zo semiačok z plodu, rastlina rastie tri – štyri roky. Potom naštepuje vrúble na podpník. Takto vyzerá päťročná rastlina,“ ukazuje stromček vysoký niečo cez pol metra. Celá alchýmia je ale v tom, aby človek vedel ako správne dopestovať podpník, kedy brať vrúble a ako a kedy štepiť. Naučiť sa to trvá roky.
WINTONOVA MORUŠA JE Z PUKANCA
Vďaka svojej záľube sa Pukančan Stanislav Stroška zoznámil s mnohými odborníkmi zo Slovenska, ale aj zahraničia a ako hovorí aj s mnohými vzácnymi ľuďmi. Jedným z nich je aj botanik - profesor Ivan Hričovský z Nitry. Práve cez neho oslovili Stanislava Strošku, aby pomohol pri štepení dvestoročného stromu z Anglicka. Desiatky rokov pod ním sedával sir Nicholas Winton, záchranca 669 prevažne židovských detí.
Rozmnožiť morušu čiernu z jeho záhrady sa neúspešne pokúšali odborníci dlhší čas. Podarilo sa to až pestovateľovi z Pukanca. Vrúble, ktoré mu v roku 2010 poslali z ostrovov letecky, zaštepil doma v záhrade. „Chytilo sa ich sedem, ostalo ich ale len päť. Jeden mám zasadený,“ ukazuje strom, na ktorom je ešte zopár veľkých čiernych plodov.
Jednu z naštepených moruší daroval v novembri 2014 sir Winton botanickej záhrade v pražskej Tróji. Vyjadrili tak vďaku za to, že mu prezident udelil vyznamenanie Rad Bieleho leva. Wintonova moruša tam rastie v aleji známych osobností. Skromný hrdina zomrel tento rok 1. júla vo veku 106 rokov.
Táto moruša bola naštepená zo stromu sira Wintona. Rastie v Pukanci. FOTO: (JN)
