RYBNÍK. Monika Miškovičová Savová prichádza s knihou Oživené fotografie z obce Rybník. Pracovala na nej dva a pol roka a do zbierania fotografií zapojila takmer celú dedinu.
Zachovávanie informácií a tradícií je jej koníčkom, venuje sa mu niekoľko rokov. Výsledkom sú tri knihy, tematické pohľadnice či výstavy. Podelila sa s nimi aj s potomkami rodákov z čilejkárskych obcí, ktorí sa na začiatku minulého storočia pobrali za prácou do Ameriky.
Ošúchané fotky
„Práve si pripravujem veci na výstavu do Novej Dediny,“ referovala nám Rybníčanka v polovici minulého týždňa. V susednej obci mali počas víkendu jarmok a jeho súčasťou bola výstava Amerikáni, ktorú zostavila Monika Miškovičová Savová.
Už tento týždeň, 5. septembra, ju čaká ďalšia dôležitá udalosť – krst jej novej knihy. Takmer 200-stranovú publikáciu uvedú do života počas osláv 940. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Tam si ju záujemcovia budú môcť kúpiť.
Pripravovala ju dva a pol roka. „Oslovila som Rybníčanov, aby mi poskytli fotky. Zapožičalo mi ich 35 rodín,“ vracia sa späť. Keďže snímky zachytávali nielen rodinné udalosti, ale aj spoločenské, školské podujatia, zájazdy ROH či obyvateľov pri rôznych činnostiach, ako bolo stavanie kultúrneho domu či oprava kostola, alebo dievky pri potoku, v knihe ich zoradila do viacerých kapitol.
„Niektoré fotky sú staré aj vyše 120 rokov, ako napríklad budova obecného úradu, ktorý už neexistuje,“ približuje unikátne zábery. Medzi autentickými snímkami je tiež svadobná fotografia mladomanželov Švirikovcov z 24. októbra 1927, ktorí sa potom odsťahovali za Veľkú mláku. K dátumovo starším patria aj zábery z miestneho kameňolomu.
„Niektorí ani nevedeli, že ich voľakedy fotili. Fotky sú v knihe,“ približuje kuriózne situácie, keď sa niekto úplnou náhodou našiel na zábere publikovanom v knižke.
Mravčia práca
Vyše 2600 dobových snímok od 35 rodín skenoval vždy niekto iný, aby nedošlo k zámene. Z 35 USB kľúčov ich potom autorka stiahla na hard disk. „Každá jedna sa potom upravovala. Najčastejšie boli polámané rožky, alebo boli prelomené cez stred či vyblednuté. Upravila ich Rybníčanka Soňa Bačíková,“ pochvaľuje si spoluprácu. Jej brat Tomáš Bačík sa zase podpísal pod grafickú úpravu knihy.
Čo autorku trošku mrzí je, že obálka knižky nie „tvrdá“. „Len obálka by vyšla 3000 eur. Takto v mäkkom obale stála tlač tisíckusového nákladu 7000 eur,“ približuje sumy podstatné pre vydanie. No hneď aj dodáva, že nechce na knihe zarábať. Ide jej o to, aby sa nezabudlo, ako obec vyzerala pred päťdesiatimi či sto rokmi.
Knihy, pohľadnice, výstavy
Rybníčanka už vydala dve knihy. Z prvej, Anjeličku môj, sa trikrát robila dotlač a výťažok išiel na charitu. Druhá brožúra o Ľudovom dome v Rybníku vyšla v štyroch jazykoch. Pred pár dňami si doviezla domov z tlačiarne tretiu knižku, zostavenú z dobových fotografií.
Históriu nepribližuje len cez publikácie. Tento rok na jar bola v Tekovskom múzeu otvorená jej výstava Čilejkárski Amerikáni. Dobové predmety, ktoré súvisia s vysťahovalectvom za prácou, zbierala štyri roky. Prepožičali ich obyvatelia deviatich čilejkárskych obcí, ktorých predkovia voľakedy odišli „za lepším životom“.
Monika Miškovičová Savová má už ďalšie plány: „Rozrobenú mám knihu Naše tradície.“ Ako hovorí, pôjde o fotky ľudí v krojoch, ktoré sama šije. Niečo podobné si už vyskúšala na pohľadniciach. Vydala ich k Vianociam a Veľkej noci a zachytávajú atmosféru spred mnohých rokov.
