Článok pokračuje pod video reklamou
LEVICE. Jeho meno je viacerým čitateľom regionálnych novín MY Týždeň na Pohroní povedomé. Na stránkach sa mohli začítať do článkov, ktoré písal najskôr ako gymnazista a teraz aj ako študent vysokej školy.
Vyhrali ste spomedzi 123 autorov zo Slovenska a zahraničia. Čo toto ocenenie pre vás znamená?
- Súťaženie v niečom takom, ako je písanie, treba podľa mňa vždy brať do určitej miery s rezervou. Veľkú rolu tu zohráva individuálny vkus konkrétnych ľudí, hodnotiteľov, porotcov. Napriek tomu je pre mňa táto cena veľkým povzbudením, spätnou väzbou, ktorá mi snáď autorsky niečo dá a nebude to len potrasenie rukou a diplom. Kvôli tomu si Poviedku vážim.
Vaša poviedka Mužská geometria bola podľa porotcov „o niekoľko tried lepšia ako ostatné", zachytili ste „autentické zážitky". O čom teda poviedka je?
- Keď sa ma niekto pýta, o čom je dobrá kniha, dobrý text, ktorý čítam, zvyčajne mám problém odpovedať, pretože sa domnievam, že je úplne o všetkom. Ústrednými témami Mužskej geometrie je však podľa mňa mužskosť, jej hľadanie a definovanie, dospievania a snaha o koexistenciu rozdielnych mentálnych svetov, mentalít a kultúr.
Písaniu sa venujete dlhé roky, vaše články boli publikované aj v regionálnych novinách MY Týždeň na Pohroní. Okrem iného tiež blogujete - hlavne z početných ciest po svete. Kde všade ste boli a ktoré miesta vám učarovali?
- S blogovaním som začal už pred piatim rokmi, najprv na webe Sme, teraz na Denníku N a posledne píšem hlavne o cestovaní, po cestovaní. Ako študentovi sa mi podarilo dostať na študijné pobyty do USA a Nemecka. V rámci rôznych medzinárodných projektov a výmen, ako aj čisto súkromných ciest som videl niečo z Kanady, Ruska, Maroka, Indie, Izraela a Palestíny, Jordánska, Turecka, Azerbajdžanu, Arménska, Gruzínska a viacerých európskych krajín. Všade by sa ale dalo vracať a objavovať viac, pri cestovaní sa opakovane dostavuje pocit, že som strašne maličký a svet okolo nekonečne pestrý a veľký. Úplne najviac ale vo mne asi zanechali cesty do Indie, Maroka a na Kaukaze. Z marockých reálií som pritom trošku čerpal aj pri Mužskej geometrii.
Ak máte možnosť a čas, snažíte sa podučiť aj jazyku krajiny, v ktorej sa nachádzate. Koľko cudzích rečí ovládate, alebo sa nimi viete aspoň dohovoriť v obchode či na stanici?
- Medzi jazykové talenty určite nepatrím, pohodlne sa cítim len v angličtine. Vzhľadom na štúdium v Nemecku sa ale viem vyjadriť aj po nemecky a pokiaľ nezájdeme do jadrovej fyziky, tak aj v ruštine. Novou métou je pre mňa v súčasnosti španielčina, veľmi užitočný jazyk na cesty.
Napriek tomu všetkému, čo ste už napísali a koľko krajín ste spoznali, ste iba študentom. Čomu sa venujete a kde sa vidíte po skončení školy?
- Práve som dokončil bakalára z ekonómie plus medzinárodné vzťahy na Masarykovej univerzite v Brne a teraz pokračujem v medzinárodných vzťahoch na Karlovej univerzite v Prahe.
Po skončení školy sa vidím zrejme v žurnalistike, možno v reklame, snažím sa k tomu momentálne smerovať svoju prax a voľný čas, tak uvidím. Ideálom by bola kombinácia ciest a písania, ideálom a utópiou zároveň. Lepšie ako študentovi mi už asi nebude.
Máte už rozpísané niečo ďalšie?
- Rozpísané mám stále niečo, väčšinou však buď niečo do školy, alebo do práce, kde začínam ako copywriter, alebo na blog. Čo sa ale týka písania v pravom zmysle slova, poviedok, tam mám v posledných mesiacoch akýsi blok, nepíšem, skôr sa snažím pozerať na staršie texty a pracovať s nimi. To znamená v prvom rade škrtať.
Radovan na cestách v Maroku.
RADOVAN POTOČÁR
Narodil sa v roku 1993 v Leviciach, maturoval na Gymnáziu A. Vrábla, študuje medzinárodné vzťahy na Karlovej univerzite v Prahe, bloguje, cestuje.
Hlavnej cene v súťaži Poviedka 2015 predchádzali úspechy: Medziriadky - 1. miesto, Jašíkové Kysuce - Hlavná cena, Literárna Senica L. Novomeského - Hlavná cena, Poviedka 2014 - Prémia. Úspešný bol aj na ďalších literárnych, esejistických a žurnalistických súťažiach.
