LEVICE. Na Slovensku je 973 matričných úradov, v Levickom okrese ich je 38. Pracuje v nich 41 matrikárok.
Matrikárky z okresu sa zišli 5. novembra v hoteli Lev na podujatí organizovanom pri príležitosti 120. výročia vzniku štátnych matrík na Slovensku.
Ocenenia si prevzali tie, ktoré dlhé roky odpracovali v matričných úradoch a v súčasnosti sú už na dôchodku. Takými sú napríklad aj Zuzana Kajtárová zo Želiezoviec, Margita Csomóová zo Šiah či Irena Petríková z Levíc. Ocenené boli aj v súčasnosti aktívne matrikárky, ktoré sú na matričných úradoch najmenej 24 rokov. Gratulovali im Ján Janáč, prednosta Okresného úradu v Leviciach, Agnes Kováčová, vedúca odboru všeobecnej vnútornej správy OÚ Levice a Valéria Heclová, okresná matrikárka, ktorá pripomenula, že podujatie mohli zorganizovať vďaka podpore starostov obcí. Pod samosprávu matričné úrady patria od roku 2002.
Ocenili dlhoročné matrikárky, ktoré sú už na dôchodku. FOTO: (JN)
Vydržia sto rokov
Staré verzus dnešné matričné knihy. Rozdiel medzi nimi je badateľný na prvý pohľad. „Staré knihy sú písané krásnym, ozdobným písmom. Postupne sa písmo zjednodušovalo,“ porovnáva Valéria Heclová. Záznamy do hrubých kníh sa aj dnes píšu špeciálnym perom s tzv. dokumentárnym atramentom, ktorý vydrží sto rokov. Také staré sú aj v matričných knihách, ktoré sú uschované v Leviciach.
Pri výbere budúcich matrikárok sa preto zohľadňuje úhľadnosť písma. Spĺňať ale musia najmä kritériá dané zákonom, zložiť skúšky a tiež by mali byť komunikatívne, pretože po celý čas „pracujú“ s ľuďmi, ktorí na matriky prichádzajú.
Plakety si prevzali aj matrikárky, ktoré na matrikách odpracovali štvrťstoročie a sú stále aktívne.
Evidencia bola oddávna
Matriky vznikli 1. októbra 1895. Informácie o ľuďoch sa ale dokumentovali oveľa skôr.
„Pôvodne vznikli ako najzákladnejšia forma evidencie obyvateľstva pre potreby duchovnej správy veriacich,“ pripomenul históriu Ján Janáč na okresnom stretnutí matrikárok.
Počiatky úsilia o zavedenie matrík sa objavili oveľa skôr - v roku 1139 na 2. luteránskom koncile. V roku 1515 v Uhorsku nariadili každému farárovi viesť knihu, do ktorej sa zapisovali mená pokrstených, mená ich rodičov a dátum pokrstenia. Kniha musela byť uložená v kostole. Matriky sa v 19. storočí stali predmetom záujmu štátu. V roku 1884 sa podarilo presadiť požiadavku zavedenia civilného sobáša a civilných matrík, čo viedlo k tomu, že o desať rokov neskôr, 1. októbra 1895, boli zavedené štátne matriky a zriadené štátne matričné obvody.
Odvtedy prešli rôznymi zákonnými zmenami. Do roku 2001 patrili pod bývalé okresné úrady, od 1. januára 2002 spadajú pod samosprávu. Okrem záznamov o narodení, sobáši či úmrtí plnia matričné úrady aj oznamovaciu povinnosť voči rôznym úradom a organizáciám. Výpisy z matrík sú verejnými listinami – sú to známe rodné, sobášne a úmrtné listy, ktoré platia aj v zahraničí. Matričné úrady ďalej spisujú zápisnice o určení otcovstva pred narodením dieťaťa a po ňom, vykonávajú zápisy o osvojení dieťaťa, o zapretí otcovstva, o zmene mena a priezviska.
Matriku predstavujú knihy, ktoré musia byť na matričnom úrade uložené po dobu 100 rokov od posledného zápisu. Potom sa odovzdávajú do štátneho archívu.
Okresné stretnutie matrikárok pri príležitosti 120. výročia založenia štátnych matrík. FOTO: (JN)
Knihy ostanú
Informatizácia verejnej správy sa dotýka aj činnosti matričných úradov. Pripojené sú na Centrálny register obyvateľov SR, kde sa okamžite premietne narodenie dieťaťa, uzavretie manželstva, úmrtie, ako aj ďalšie osobné udalosti a zmeny.
Podľa okresnej matrikárky to ale neznamená zánik klasických matričných kníh: „Matričné knihy v pevnej forme aj naďalej budú.“
