Oslava priamo medzi stánkami. FOTO: (JN)
LEVICE. V piatky býva na mestskej tržnici mimoriadne rušno. Pred víkendom sem na nákupy prichádza veľa ľudí.
Minulý týždeň, 13. novembra, tam bolo ešte rušnejšie. Viac ako obchodu sa ale trhovníci venovali inému – spolu so svojou „bývalou kolegyňou“ oslavovali jej životné jubileum. Mariška néni, ako Máriu Mališovú familiárne volajú, si želela, mať oslavu „medzi svojimi“. Jej vnuk jej prianie splnil.
Nechýbali zákusky, vínko a domáce jablká.
Aktívni seniori
Ešte nedávno Mariška néni každé ráno rozkladala svoj tovar na mestskej tržnici a čakala na „starých“ aj nových zákazníkov. „Veľmi šikovná bola, ešte tento rok predávala,“ povedal s obdivom starší trhovník. V dobrom na ňu spomína aj 90-ročná pani Zuzana, stôl má kúsok od neho, „tovar“ sem doniesla zo Seči.
Mariška néni do tajomstiev predaja uviedla aj 84-ročnú pani Teréziu, ktorá má „svoj“ stôl na tržnici. „Mohla som mať 46 rokov, keď ma učila - vtedy ešte na starom trhovisku. Hovorila: keď prídete na trh, prvým zákazníkom dajte tovar lacnejšie, potom budete mať veľa kupujúcich. Tiež aby sme tovar nepredražovali a na váhu vždy dali radšej viac ako menej,“ spomína na rady. Pridáva tú najdôležitejšiu, ktorej sa Mariška néni drží celý život: „Mať vieru v Pána Boha.“ Na znak vďaky jej preto pani Terézia k narodením darovala knihu o Medžugorí.
Tancovali medzi stolmi
Storočnej oslávenkyni gratulovali nielen predajcovia z tržnice. S kyticami prišli aj dlhoroční zákazníci a správca. „Pred pár rokmi som vám sľúbil, že vás budem na storočnicu čakať s muzikou,“ povedal správca Gejza Cziria. Sľub dodržal a s oslávenkyňou si medzi stánkami aj zatancoval.
„Je vo výbornej kondícii, v plnom zdraví,“ prikyvoval jej vnuk Miroslav Mališ. Oslavu pre svoju starkú pomohol zorganizovať. „Trhovisko je časť jej života, strávila tu veľa pekných dní a chcela ich vidieť,“ vysvetlil, prečo sa oslava konala na netradičnom mieste. Prezradil aj, že starká ho občas požiada, aby išli na tržnicu. „Medzi svojimi ožije,“ hovorí. Mariška néni je stále vitálna, pravidelne chodí do kostola, občas do záhradky, pozerá televízor a číta náboženskú literatúru.
Narodila sa 11. 11. 1915. Má jedného syna, štyri vnúčatá, päť prapravnúčat a dve praprapravnúčatá. S vnukom Miroslavom býva v jednom vchode.
Zarobila a išla na pútnické miesta
S denným predajom skončila v čase, keď prišlo euro. Niežeby si nevedela prepočítať ceny, zhoršil sa jej ale zrak a na mince dobre nevidela.
Sama spomína, že predávať začala asi ako 25-ročná: „Mali sme veľkú záhradu, tam sme si všetko dopestovali. Na vozík som naložila štyri debny s jablkami, hruškami, hroznom a išla som.“ Z hrozna jej manžel vyrábal víno a čo nerozdali rodine, to ponúkali na predaj. Z peňazí, ktoré zarobila, žili. A ušetrila aj na to, aby videla pútnické miesta. „Rím a Lurdy som videla dvakrát, bola som aj v kláštore v Poľsku a na ďalších miestach,“ vymenúva.
Ako hovorí, za stôl na tržnici by si trúfla postaviť sa aj teraz. „Dokázala by som to. Mám čistý rozum a to je boží dar,“ hovorí s úsmevom.
