OSTRIHOM, LEVICE. „Uniformovaných“ príbuzných nemá. Napriek tomu sa zbieraniu odznakov, nášiviek na rukávy, dôstojníckych čiapok, medailí a rovnošiat venuje László Szilas už desiatky rokov. Má ich také kvantum a z takých exotických krajín, že z nich vytvoril medzinárodné súkromné policajné múzeum. So svojou zbierkou vyráža po Maďarsku a Slovensku, kde v mestách otvára výstavy. Jedna taká bude zakrátko aj v Leviciach.
Zbiera 25 rokov
László Szilas prišiel z Ostrihomu, kde žije, do Levíc v závere novembra. Dohodol tu otvorenie ďalšej zo série svojich výstav s názvom Policajné symboly vo svete. Stovky exponátov, ku ktorým sa dostal aj kurióznymi cestami, budú prístupné v CK Junior od 14. decembra.
„Sú to hlavne nášivky na rukávy, odznaky, čiapky, ocenenia, medaily, ale aj celé uniformy,“ vyratúva Ostrihomčan. Ich zhromažďovaniu sa venuje štvrťstoročie. Za ten čas sa mu podarilo získať vskutku kuriózne predmety. Nezriedka mu k nim dopomohla náhoda, ale aj známe osobnosti. Alebo jeho koníček a úctyhodnú zbierku ocenili v liste – také má napríklad od štátnikov Billa Clintona, Georga Busha, Helmuta Kohla, Václava Havla, Viktora Orbána, Rudolfa Schustra a ďalších.
List z Bieleho domu od Billa Clintona. FOTO: Archív (LSz)
Jeho zbierka a múzeum sa môžu pochváliť policajnými symbolmi zo 127 štátov. Pochádzajú z Európy, ale aj exotických krajín, akými sú napríklad Thajsko, Nepál, Mexiko, Alžírsko, Omán, Peru, Thajsko, Oceánia, Holandské Antily či ostrov Tuvalu v Tichom oceáne.
Najpočetnejšie sú zastúpené znaky na rukávy, ktorých eviduje 1353 kusov. Nasleduje sedemdesiat čiapok a vyše štyridsať rovnošiat. Zbierkové predmety sa viažu k štátnej polícii, colnej správe, pohraničnej polícii, ochranke alebo obecnej polícii, ktorej akýmsi ekvivalentom sú v Amerike šerifovia.
Keďže rovnošaty si všade na svete chránia a príslušníci ich dostávajú „na podpis“, získať ich býva zložité.
Z rôznych kútov sveta
Uniformu s vyznamenaním a k tomu dýku má z ďalekého Peru. Vlajku Vatikánu zase od jeho veľvyslanca v Maďarsku. Z tohto najmenšieho štátu sveta vlastní aj ďakovný list a medaily. Získal ich v čase, keď bol pápež Ján Pavol II.
na návšteve v Maďarsku. Ostrihomčan dal vtedy preložiť do poľštiny text o kostoloch a ostrihomskej bazilike, za čo získal predmety do svojej zbierky.
Jordánskemu kráľovi, ktorého ochorela manželka, poslal obraz a priložil text o svojej zbierke. „Krátko nato som dostal veľký balík na vrchu so zlatou pečaťou. Bola v ňom fotka kráľovskej rodiny, anglicko-arabský text o dynastii a ženská policajná čiapka s chráničom krku do púšte,“ hovorí.
Kurióznou cestou sa dostal aj k tureckej policajnej uniforme. V roku 1993 organizoval v Budapešti jednu zo svojich výstav. Bol pondelok, keď sú múzeá zatvorené. Do hradu prišli tureckí turisti a zaujímali sa o pripravovanú expozíciu – exponáty z ich krajiny na nej ale nenašli. „Spýtali sa ma, kedy sa bude výstava otvárať. Vo štvrtok, v deň otvorenia poslali autobusom z Ankary čiapky a odznaky,“ spomína ďalej.
Čestným policajtom aj náčelníkom
László Szilas má vo svojej zbierke aj rovnošaty zo Slovenska. Ako hovorí, ani k nim nebolo jednoduché sa dostať, pretože jeho zbierka je súkromná a obávali sa ich zneužitia.
„Pred desiatimi rokmi som získal uniformu vašej železničnej polície spolu s darovacími papiermi. Z ministerstva obrany v Bratislave mám zase uniformu a odznaky čestnej stráže, a tiež ženský klobúk s uniformou od zástupcu slovenskej colnej správy,“ približuje exponáty, ktoré mu prišli spoza severných hraníc.
Jeho kolekcia je zapísaná v maďarskej encyklopédii rekordov. Televízny dokument o tom videl náčelník obecnej polície v Dvoroch nad Žitavou, a tak mu poslal policajnú čiapku a odznak. Čestným policajtom je Šahách, Štúrove, Komárne, ale napríklad aj v americkej Alabame. „Keď sa o mne dopočuli, že mám takúto zbierku, dali mi čestný diplom a uniformu a zvolili ma za čestného šerifa,“ opisuje s úsmevom.
Na výstavu do Levíc sa chystá doniesť časť zo zbierky. V plnom počet budú zastúpené označenia na rukávy, privezie aj uniformu čestnej stráže a čiapky. „Odznaky sú zatiaľ s otáznikom, lebo k dispozícii nie sú vitríny,“ vysvetľuje a dodáva, že svoju zbierku rád vystaví aj v iných slovenských mestách a obciach.
