Kolekcia z Vietnamu je najnovším prírastkom. Dostali ju len pred pár dňami. FOTO: Archív (JB)
TLMAČE. Látkové, plastové, drevené, porcelánové, ale hlavne v národných krojoch. Manželia Burjanivovci sa svojmu koníčku venujú dlhé desaťročia. Základ ich zbierke dala bábika z detstva domácej pani. Ďalšie pricestovali do Tlmáč z rôznych kútov sveta.
Leteli lietadlom
„Ako študent som si písal s jednou Japonkou. Ja som jej poslal krojovanú bábiku z ÚĽUV-u, ona mne zase japonskú nevestu. Bolo to ešte v roku 1964,“ spomína Jaroslav Burjaniv na svoj prvý zbierkový kus, ktorý získal pred vyše polstoročím. Najstarším ale v ich rodinnej zbierke nie je. O takmer dvadsať rokov staršia je bábika, s ktorou sa hrávala v detstve jeho manželka.
Japonská nevesta.
Netradičný darček z Japonska ho povzbudil a rok neskôr už k nemu pribudol ďalší – tentoraz z Walesu.
K zbieraniu sa vrátil až po rokoch, keď bol pracovne v Indii. Bolo to v prvej polovici 90. rokov a k marionetám sa dostal náhodou. „Bol som v obchode s anglickou literatúrou a keď som vychádzal, pouličný predavač mi ponúkol dve marionety. Chcel za ne 500 rupií, čo bolo vtedy asi 500 slovenských korún,“ spomína na príhodu. Zdalo sa mu to veľa, preto kúpu odmietol. Predavač bolo ale vytrvalý a ako šiel za ním, stále zľavoval cenu. „Znížil ju na 50 rupií. Tak som sa ho spýtal, či bude naozaj spokojný, keď mu dám toľko. Prikývol,“ opisuje ďalej, ako prišiel k páriku marionet, ktoré v Indii slúžili ako divadelné bábky.
O dva mesiace sa do obchodu vrátil znova, situácia by sa pravdepodobne zopakovala, keby sa mu Tlmačan nepripomenul. A tak získal ďalší pár indických bábok. Zbierka sa neskôr rozrástla aj do tretice. „Majú drevené hlavy, všetky majú iné farby odevov, sú veľmi pestré. Na Slovensko išli letecky,“ usmieva sa a ukazuje na približne 40 centimetrov vysoké indické bábiky zavesené v rámoch.
Jaroslav Burjaniv bol pred rokmi v Indii, odkiaľ si doniesol marionety. FOTO: Archív (JB)
Najdrahšia bola domáca
Doma má aj veľkú skupinu bábik z Ruska, kde pracoval tri roky s prestávkami cez program OSN. Na Vasilievskom ostrove bolo múzeum bábik s dielňami, kde ich vyrábajú do bábkových filmov. „Ruských bábik mám asi tridsať kusov,“ hovorí.
Múzeum bábik navštívil aj v indickom Dillí. Založil ho miestny spisovateľ, ktorý písal rozprávky a prvú bábiku mal z Maďarska. V múzeu je okolo šesťtisíc exponátov, väčšinu z nich darovali veľvyslanectvá. „Bola tam aj expozícia bábik z bývalého Československa, jedna bola v tekovskom kroji,“ približuje ďalej.
Manželia Burjanivovci sa zameriavajú na bábiky v národných odevoch. Preto v ich zbierke nemôžu chýbať ani regionálne kroje. „Tá v tekovskom kroji bola najdrahšia. Stála tritisíc slovenských korún. Na jarmoku v Pukanci som zase kúpil bábiku vo vyšívanom čilejkárskom kroji a mám aj v kozárovskom kroji s jednoduchším čepcom, ktorú som dostal na šesťdesiatku.“
Bábik – mužov je málo
Doteraz zozbierali vyše sto bábik z 21 štátov. Sú medzi nimi aj exotické krajiny ako Uzbekistan, Egypt, Grécko, Japonsko, India, ale aj Rusko, Francúzsko, Španielsko, Veľká Británia, Česko, Slovensko. Posledné tri k nim dorazili len pred týždňom až z Vietnamu. Poslali ich bývalí žiaci zberateľky, ktorá Vietnamcov učila pred vyše dvadsiatimi rokmi v Tlmačoch, kde pracovali v bývalej Preciose.
Väčšinou majú páry alebo bábiky - dievčatá. „Mužov je málo. Mám napríklad Džina z Aladinovej zázračnej lampy, ktorý je z Ruska,“ smeje sa.
Kena v ich kolekcii nenájdete, zato Barbie áno: „Je to indická Barbie – nevesta v zlatom pretkávanom odeve a v nose má šperk – retiazku.“
Úctyhodný počet si vyžaduje rozsiahle miesto. Manželia Burjanivovci im „prepustili“ časť svojej obývačky a spálne, ďalšia časť bábik je „ubytovaná“ na chalupe. Uložené sú na poličkách a vo vitrínach, ktoré vyrobil domáci pán. „Nevyžadujú si špeciálnu starostlivosť, občas z nich treba utrieť prach. Zaujímavosťou je, že japonská bábika je vyrobená z materiálu, ktorý prach odpudzuje,“ dodáva zberateľ.
Najstaršia bábika bude mať 70 rokov. FOTO: Archív (JB)
