Na spoločných posedeniach sa dozvedia, čo je nové v „ich“ Leviciach. Na pamiatku si vedú kroniku stretnutí.
O dianí v okrese sa dozvedajú aj vďaka regionálnym novinám MY Týždeň na Pohroní. FOTO: (KH)
BRATISLAVA, LEVICE. Ako rýchlo plynie čas a aké zmeny prináša si uvedomujeme najmä pri spomienkach. Keď je mnoho spoločných spomienok na mesto, kde človek strávi svoje detstvo, mladosť, študentské roky, kde má svojich príbuzných a priateľov, je to motiváciou na stretávanie sa ľudí s podobnými zážitkami, ktorí sa k nim radi vracajú. Život ich síce zaviedol inde, do druhého oveľa väčšieho mesta, kde dokončili štúdium, zamestnali sa, založili si rodinu, získali nových susedov, kolegov i priateľov. Nezabudli však na mesto svojej mladosti a túžia si ho aspoň na chvíľu sprítomniť, porozprávať sa a podeliť o spoločné zážitky s ďalšími. Tak sa už desaťročia konajú tiež na Slovensku jednorazové, každoročné i pravidelné stretnutia rodákov, krajanov v rôznych mestách a zrejme najviac ich je v Bratislave.
Na dunajskom nábreží
Od roku 2010 sa pravidelne štyri razy do roka stretávajú tiež bratislavskí Levičania. Vždy prvý štvrtok v marci, júni, septembri a decembri sa zídu od 17. hodine v kaviarni Danubius na dunajskom nábreží pri budove Slovenského národného múzea. Stretnú sa na kus reči pri čajíku, kávičke, pivku, vínku, alebo inom tekutom či varenom osviežení spolužiaci, kolegovia, priatelia i príbuzní. Okrem spomienok sem niektorí prinesú staré aj nové fotografie (rodinné, školské, turistické, atď.), ktoré sú ďalšou konverzačnou potravou. Vítané a očakávané sú i správy o súčasnom dianí v Leviciach, preto účasť „levických“ Levičanov je vhodná ba žiadaná. Tak chodievam už od jesene 2011 medzi bratislavských Levičanov aj ja. Máme mnoho spoločných spomienok nielen na Levice, ale tiež na Bratislavu, kde som študovala temer desaťročie (1964 – 1973) a generačne patríme do rovnakej – seniorskej kategórie.
Vedú si kroniku
V adresári Edgara Hoffmanna, súčasného hlavného organizátora a kronikára levičanských stretnutí bolo na jar 2014 evidovaných 117 Levičanov, medzi nimi zopár levických, ako som i ja. Účasť nie je povinná, nerobí sa prezenčná listina, ale fotodokumentácia pre kroniku áno. Obvykle sa zíde do 30 účastníkov, príde, kto môže, má chuť stretnúť a porozprávať sa. Program stretnutí nemá ustálenú podobu. Vždy vítaná a vopred avizovaná v rozoslanej mailovej pozvánke je možnosť zakúpiť si novú publikáciu od autorov – Levičanov, alebo pekné pohľadnice o Leviciach, dostať sa k propagačným brožúrkam o meste a jeho okolí, či k regionálnym novinám, zaujímavému CD a podobne. Oživením doterajších stretnutí bol aj autorský prednes ukážky z prinesenej knihy, premietanie prezentácie o súčasnej podobe Levíc, krátka prednáška k nejakej „levickej“ téme, komorné hudobné vystúpenie, koštovka prinesených domácich koláčikov.
Na ostatnom - decembrovom stretnutí, ktoré bolo 3. decembra, rozdávala ďalšia organizátorka Ági Králiková, rod. Halászová, milé drobnôstky - mikulášske darčeky, ktorými prispeli do spoločnej misy prítomní na stretnutí, a potom si mohli z misy niektorý vybrať.
Predvianočné stretnutie
Na predvianočný predaj som priniesla desať exemplárov nedávno vydanej monografie k 200. výročiu levického gymnázia, v novembri vydaný jubilejný 10. Zborník Tekovského múzea a rovnako po desať ďalších dvoch brožúr z múzea. Na rozdávanie nechýbali noviny MY Týždeň na Pohroní a Kalendárium Tekovského múzea na rok 2016. Všetko sa minulo, dokonca niektorým sa už monografia neušla.
Treba spomenúť, že bratislavskí Levičania sú síce obyčajní smrteľníci, no patria medzi nich aj významní výtvarní a hudobní umelci, literáti, inžinieri, lekári, architekti, vedci, športovci, zberatelia, cestovatelia, či predstavitelia ďalších profesií. Cením si ich túžbu a snahu mať živý kontakt s mestom, kde strávili len menšiu časť svojho života. Majú k nemu vrelý vzťah a citlivo vnímajú zmeny, ktorými Levice prechádzajú v súčasnej dobe. Sú to krajania, už bratislavskí, no Levičania. Vážim si ich a vždy sa teším na naše bratislavské stretnutie.
