VEĽKÉ KOZMÁLOVCE. Zbierka náhrobných krížov a dobových vznikla v obecnom cintoríne úplne náhodou.
Podobne ako aj iné obce a mestá, aj v Kozmálovciach hľadali možnosti, kde v zaplnenom cintoríne vytvoriť miesto na pochovávanie. So zaniknutých hrobov, o ktoré sa dlhodobo nikto nestaral, zachránili kríže a tabule. Po zrekonštruovaní ich vrátili do zeme - lemujú prístupovú cestu k domu smútku. Pochádzajú od konca 19. storočia až do 30. rokov minulého storočia.
Najstaršie náhrobníky majú sto rokov. FOTO: (BK)
Drevo, kov a kameň
Obec Veľké Kozmálovce leží na brehu Hrona. Vznikla okolo roku 1000, prvá písomná zmienka je z roku 1075, kde sa v listine spomína meno obyvateľa Veľkých Kozmáloviec – Andreja. Cintorín sa nachádzal v areáli kostola. Najstaršie hrobové miesta boli datované do obdobia okolo roku 1800.
Vďaka úrodným pôdam sa tu ľuďom nežilo zle. „Obec nebola chudobná,“ hovorí starosta Ľubomír Sikeľa. Svoje slová dokumentuje na miestnych krojoch, ktoré sú bohato zdobené.
Sociálne postavenie rodín sa odzrkadľovalo aj v inom – v krížoch a pomníkoch, ktoré dávali vyhotoviť pozostalí svojim predkom. Líšia sa kvalitou použitého materiálu aj zdobením náhrobníkov. „Záležalo to od finančných možností pozostalých a tiež na módnom trende,“ vysvetľuje.
„Dá sa z nich vyčítať sociálne postavenie zomrelého,“ potvrdzuje Branislav Kinčok, historik žijúci v obci. Podľa jeho slov drevené náhrobníky prevládali na miestach posledného odpočinku chudobných ľudí, cifrované kovové, ktoré odzrkadľovali majstrovstvo kováčov, vyhotovovali zámožnejším zosnulým a mramorové prináležali bohatým sedliakom.
Minulosť dokumentujú náhrobníkmi
Do „upratovania“ cintorína sa obec pustila vlani na jeseň. „Niektoré náhrobníky boli poškodené zubom času, zapadnuté až meter v zemi, odkiaľ sme ich museli vykopávať. Iné zakrývala tráva,“ opisuje starosta predchádzajúci stav. Za asistencie manželov Dušana a Adriany Tariškovcov vybrali 16 náhrobníkov a dali im ich reštaurovať.
„Najstarší, z tufového kameňa, je z konca 19. storočia, ďalšie sú z granitu, ružovej žuly, kované kríže alebo dreva,“ vymenúva. Ten drevený je tak trochu kuriózny, celé desaťročia naň pôsobili vplyvy počasia, napriek tomu sa dochoval. Je to jediný náhrobník doskovitého tvaru, osadený bol na detskom hrobe na prelome 19. a 20. storočia. Podľa historika práve v tomto období bola úmrtnosť detí vysoká. Dôvodom bola nedostatočná výživa a tiež nedostupná lekárska starostlivosť. Až tretina náhrobníkov v galérii je z detských hrobov.
Napriek tomu našli v obecnom cintoríne aj pomník vyše 100-ročného obyvateľa, ktorý žil v rokoch 1848 až 1945. „Ľudia sa vtedy v priemere dožívali 50 rokov,“ tvrdí historik.
Galériu budú dopĺňať
Na jar chce obec v prácach pokračovať. „V druhej fáze sa urobia terénne úpravy, čím vznikne približne 40 nových hrobových miest,“ vysvetľuje starosta.
V cintoríne sú ešte ďalšie zabudnuté hroby, z ktorých by do galérie mohlo pribudnúť päť – šesť náhrobníkov.
