Článok pokračuje pod video reklamou
V rádiu. FOTO: Archív (JŠ)
Hovorí sa, že za každou lepšou skupinou stojí manažér, ktorý urobí všetko pre to, aby boli jeho zverenci úspešní na koncertoch či festivaloch. Aké šance má skupina z juhu Slovenska, aby sa presadila?
- Je jedno, či skupinu nazveme „hornozemskou" alebo kapelou z juhu Slovenska, keď hudobníci nemajú talent, chuť prebíjať sa či úctu k práci, ktorú robia, tak je to márna snaha. To sú základné atribúty, bez ktorých sa nedá urobiť krok dopredu. K úspešnému napredovaniu sú, samozrejme, potrebné okrem talentu aj úplné maličkosti: trochu známostí, peniaze a niekoľko drobností, ktoré, žiaľ, veľakrát nemajú s hudbou nič spoločné. Pravda, nesmieme zabudnúť ani na štipku toho povestného šťastia.
Začnime teda s tým, ako si sa dostal k postu manažéra?
- Už od malička som mal rád hudbu. Najbližšia mi je rocková hudba, ktorú hrajú hudobníci naživo.
Je pravda, že som dávnejšie robil „dídžeja“, organizoval som diskotéky, rôzne koncerty aj charitatívne podujatia. Bol a aj som v kontakte s rôznymi umelcami.
Čo sa týka kapely MadDogX, na jednom stretnutí sme si sadli na kávu s basgitaristom Kristiánom Simonom. Doniesol mi jedno demo, ktoré sa mi tak zapáčilo, že som sa rozhodol osloviť chalanov a spoločne s nimi vymyslieť, čo by mohlo byť ďalej. Takto sa začala spolupráca, ktorá trvá až dodnes.
No musím povedať, že keď som na konci novembra 2009 počul tvorbu kapely MadDogX, okamžite som pocítil, že je v týchto chlapcoch talent, ich hudba je v mnohom iná, ako tá na ktorú sme na Slovensku zvyknutí. Spevák kapely Tibor „Ketch Up“ Berek disponuje výnimočným hlasovým sfarbením. Potvrdil to aj Kuly z Desmodu. Chalani hrajú presne, tvoria inteligentnú technicky náročnú muziku. Náš prvý spoločný koncert sme odohrali v januári 2010 v klube Aligátor v Bratislave. Odvtedy, obrazne povedané, tlačíme spoločne svoju káru.
A kapela Gilotin? To sú mladí talentovaní muzikanti z Imeľa. S nimi spolupracujem od júla 2011. Je pravda, že musia ešte veľa cvičiť, učiť sa, no podstatné je, že majú elán a chuť na sebe pracovať a čo je najhlavnejšie, tvoria hudbu srdcom. To je obrovská devíza. V roku 2014 vydali svoj prvý album s názvom Relative Perspective. Oslovil som klávesáka legendárnej skupiny Omega Benkő László a požiadal som ho, či by prijal úlohu krstného otca. Po vypočutí materiálu kapely Gilotin súhlasil. Pozvanie prijal aj vtedajší primátor Štúrova, Ján Oravec. U nás je tradíciou, pri každom krste pozývame za druhého krstného otca primátora mesta, v ktorom práve krstíme. Tak to bolo aj pri krstoch MadDogX v Leviciach či v Komárne.
S lídrom skupiny Omega - Jánosom Kóbom a Jozefom Hainom.
Nezriedka sa usporiadatelia snažia znižovať rozpočet a tlačia umelcov k nižším honorárom, alebo organizujú dobročinné podujatia. Zúčastňuje sa ich?
- Neodmietame ani charitatívne projekty. Veď človek musí pomôcť tam, kde je treba. Hrali sme napríklad na festivale, ktorého výťažok išiel na podporu obcí v Maďarsku zaliatych červeným bahnom, vystúpením sme podporili hrad Krásna Hôrka, hrali sme na podujatiach zameraných na pomoc deťom, vystupovali sme na prvom ročníku podujatia Objatie tónov v Leviciach. V tomto meste mám nadštandardné vzťahy - možno aj preto, že som v Leviciach žil dvadsaťdva rokov. Myslím tým, že prístup vedenia kultúry v tomto meste je nadmieru pozitívny.
V súčasnosti máme aktivity v kaviarni na pešej zóne v Leviciach (oproti kostolu – pozn. red.), kde boli alebo budú koncerty skupín Flashback, blues rockovej formácie The Butchers, Gilotin, detského sláčikového súboru Strunars zo Šurian a ďalších.
Chlapci z MadDogX sa úspešne predstavili aj v súťaži X Factor v Budapešti. Mali ste tam množstvo koncertov a predsa sa vám nepodarilo zahrať si na veľkých festivaloch, ako sú VOLT alebo Sziget. V čom vidíš príčinu?
- Všetko má svoj čas. Nič netreba unáhliť. V X Factore sme boli úspešní, napriek tomu, že sme tam išli ako formácia a nie ako jedinec. Skupiny mali vždy menšie šance.
Odvtedy sme sa predstavili vo viacerých médiách doma, v Maďarsku aj v Čechách. Hrali sme vo viacerých kluboch, tvorcovia polhodinového dokumentu o živote a kariére Arnolda Schwarzeneggera si vybrali album kapely MadDogX ako sprievodnú hudobnú tému. To je pre nás obrovská pocta a dúfam, že aj pre Slovensko.
Komu ďakuješ za lásku a vášeň pre hudbu?
- Hlavne môjmu starému otcovi z maminej strany. Veľmi často hrával na ústnej harmonike a pamätám si, že mu k tomu spievala stará mama. Boli to nádherné časy, cítil som sa s nimi nesmierne dobre.
Z mojich detí sa umeniu venujú len dvaja. Patrik fotografuje, bol bubeníkom v jednej levickej kapele a hlavne sa venoval písaniu poézie, najmladší René hrá na gitare len tak - pre vlastné potešenie a kreslí karikatúry. Dcéra Adelaida sa venuje psíkom, je cvičiteľka aj chovateľka, najstarší syn Henrich tiež miluje hudbu a umenie a Erik točil amatérske filmy.
Na štarte Rallye Budapešť - Bamako 15. januára.
