LEVICE. Z letiska v Tekovskom Hrádku štartovali minulý týždeň dve žlté lietadlá, známe ako čmeliaky. Ďalšie mali pristávaciu plochu na trávnikoch v rôznych častiach regiónu. Ich služby si tento rok objednali viacerí agropodnikatelia. Dôvodom je daždivé počasie – po minulé roky vyslali do primrznutých polí vlastné pozemné mechanizmy.
Letecké práce využívajú poľnohospodári desaťročia. Najväčší rozmach bol v 70. rokoch, keď mali družstvá scelené rozdrobené pozemky. Pre veľké plochy je letecká aplikácia ideálna. Kvôli vyšším nákladom si dnes tieto služby objednávajú skôr výnimočne.
Dopĺňanie hnojiva na letisku v Tekovskom Hrádku. Na jeden raz naložia 500 kilogramov. FOTO: (JN)
Zem je premočená
„Nevyužívali sme to 15 rokov,“ hovorí Štefan Ivanič, hlavný agronóm poľnohospodárskej firmy z Kalnej nad Hronom. „Je to finančne náročnejšie, ale hnojivo sme už potrebovali dostať k rastlinám,“ vysvetľuje, prečo sa rozhodli objednať si služby nitrianskej spoločnosti. Tá okrem iného zabezpečuje letecké práce v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.
Žlté čmeliaky naložili granulátom prvý raz v druhej polovici februára. Práce „z oblohy“ prerušil vietor, neskôr aj dážď. Za dva dni takto pohnojili približne 1200 hektárov ozimnej pšenice a repky. Počas jedného náletu, ktorý trvá päť minút, zasiahnu osem až desať hektárov. Aplikovali tak už stovky ton liadku s obsahom dusíka.
Kalnianska firma má okolo 4000 hektárov ozimnej pšenice a 1500 hektárov repky. „Ešte sme len na začiatku,“ konštatoval minulú stredu agronóm a doplnil, že z oblohy robia len plochy, ktoré siali na jeseň v neskoršom termíne. „Skoršiu sejbu spravíme pozemnou aplikáciou.“
Žlté čmeliaky rozprašujú dusíkaté hnojivá, ktoré u pšenice podporia tvorbu odnoží. Po minulé roky využívali vlastné pozemné stroje - tie sa dajú použiť, keď pôda primrzne. Pre hnojenie sú presnejšie ako aplikácia zo vzduchu. Podľa agronóma tento rok ale rozmetávače do mokrej pôdy nemohli pustiť: „Vo februári napršalo okolo sto milimetrov zrážok, kvôli poveternostným podmienkam sa do poľa nevieme dostať.“
Približne o tri týždne, v závislosti od počasia, budú rastliny hnojiť druhý raz. Vtedy už plánujú nasadiť vlastnú techniku.
Letisko aj trávnik
Firma z Kalnej nad Hronom využíva výhodu, že v okolí letiska v Tekovskom Hrádku má veľké parcely – niektoré s rozlohou až 250 hektárov.
Iní agropodnikatelia musia na pristávanie čmeliakov nechať zelené trávnaté plochy. Jedna je napríklad v Malom Kiari. Let trvá približne päť minút. Nasleduje dopĺňanie hnojiva, na jedenkrát naložia 500 kilogramov, a ďalšie nalietavanie nad lány. Tie musia mať minimálne 10-hektárovú rozlohu. Postupujú v pásoch širokých 25 metrov. Piloti sa riadia mapami, v ktorých sú napríklad zakreslené vodné zdroje – tým sa musia vyhnúť.
Záujem upadá
Letecká spoločnosť, ktorá má centrálu v Nitre a na Slovensku ďalších sedem staníc, využíva lety na ochranu a výživu poľnohospodárskych a lesných kultúr aplikáciou sypkých a tekutých látok. Podľa riaditeľa Ľubomíra Kováčika záujem o tieto služby rokmi upadá: „Vlani si nás neobjednal skoro nikto.“ Keď to porovnáva so stavom spred roka 1990, v súčasnosti zabezpečujú ani nie 10-percentný výkon. Ak už lietajú, tak zväčša kvôli hnojeniu, minimálne s cieľom ochrany rastlín proti škodcom či chorobám. „Poľnohospodári uprednostňujú svoju techniku, je to lacnejšie,“ hovorí. Letecká aplikácia je niekoľkokrát rýchlejšia, ako dokážu spraviť mechanizmy.
Tento rok poslali žlté lietadlá na oblohu skôr – mierna zima urýchlila agrotechnické termíny. Po minulé roky hnojili až v marci.
V pozadí Mochovce. FOTO: (JN)
