LEVICE. Nie je už nič nezvyčajné, že mnohé kaviarne predstavujú históriu mesta prostredníctvom starých pohľadníc. Z nich sa dá vidieť, ako dané mesto vyzeralo pred desiatkami rokov.
Mesto Levice oslavuje tento rok 860. výročie prvej písomnej zmienky. Jeho históriu cez dobové pohľadnice najlepšie pozná Csaba Tolnai. Nazbieral ich sedemsto kusov, najvzácnejšia je z roku 1898. S miestnym historikom a zberateľom sme sa porozprávali o jeho vášni.
Na pohľadniciach najčastejšie zachytávali dominanty mesta. FOTO: Archív (CsT)
Ako ste sa dostali ku zbieraniu historických pohľadníc?
- Mal som asi 14 rokov, keď sa mi dostala do rúk prvá stará pohľadnica, niekto mi ju daroval. Veľmi ma zaujala, pretože som na nej spoznal staré Levice a to, ako kedysi vyzerali. Ja som dieťa normalizácie, čiže z obdobia začiatku 70. rokov. Bolo to presne to obdobie, keď sa všetko, čo tu ešte mohlo byť a stáť z tej predošlej éry, asanovalo. Takže som panelákové dieťa. Keď som videl na pohľadniciach už neexistujúce ulice, chytilo ma to za srdce.
Odkiaľ ste staré pohľadnice získavali?
- Spoznal som staré Levice na prvej pohľadnici a začal som pátrať, kde by som mohol získať ďalšie. Organizovali sa zberateľské burzy, veľké stretnutia, ktoré sa konali v rôznych mestách. Ako malý chlapec som za prvé zarobené peniaze z brigády cestoval na tieto burzy, kde som vymieňal staré pohľadnice prichádzajúce kedysi do nášho mesta za pohľadnice Levíc. Aby som získal pohľadnice, ktoré by som mohol vymieňať, začal som navštevovať starých ľudí. Bol som vtedy 15-ročný chlapec, takže mnohí sa nado mnou zľutovali. Takto som si hromadil pohľadnice z iných miest, ktoré som potom vymieňal na burzách. Každá jedna mi robila radosť.
Aká veľká je vaša zbierka?
- Prvá pohľadnica z Levíc, o ktorej viem, je z roku 1897. Od tohto dátumu ma všetko zaujalo. Zisťoval som, že stovky, možno dokonca tisícky pohľadníc odišli z Levíc z obdobia od Rakúsko-Uhorska po druhú svetovú vojnu. Vtedy prišla pohľadnica do módy, mnohé fotografické ateliéry a tlačiarne začali experimentovať. Hneď vtedy vznikli aj zberatelia, takže vášeň v zbieraní bola od toho momentu, ako prvá pohľadnica uzrela svetlo sveta.
Čo sa týka mojej zbierky, zo začiatku som si myslel, že ak získam 70 starých pohľadníc, tak to už budem ťažký frajer. Potom som zistil, že ich mám 111 a moja zbierka sa stále rozširovala. Dnes ich mám 700, stále však viem o takých, ktoré nemám.
Okrem zbierania ste vydali aj knihy. O čom sú?
- Zatiaľ som vydal štyri publikácie. Dve sú Levice na starých pohľadniciach - 1. a 2. vydanie, tretia sa volá Shalon (z hebrejského slova pokoj). Táto kniha je o živote židovských náboženských obcí v Leviciach a okolí. V máji 2015 vyšla najnovšia kniha s názvom Levice na starých fotografiách z úplne iného vydavateľstva.
Ako vznikla myšlienka vytvoriť zo starých pohľadníc knihu?
- Nechcel som si tieto fotopohľadnice a všetko, čo som zistil, nechať len pre seba. Videl som, že je o to veľký záujem. Povstala generácia, ktorá sa vracia do minulosti. Ľudia milujú naturálne veci, vidieť to na móde, objavujú znovu starý svet, ktorý bol v mnohom veľmi dobrý. Obdobie rozmachu nášho mesta bolo na konci 19. a začiatku 20. storočia. Obyvatelia mesta sa snažili vybudovať a skrášliť Levice. Takže som mal pocit, že ľuďom, ktorí sa o to dnes zaujímajú, to dlžím. Keď som v roku 2006 vydával svoju prvú knihu, v príhovore som napísal, že očakávam, že táto kniha naštartuje vôľu ľudí niečo zmeniť. Dnes je rok 2014 a od tej doby máme zrekonštruovanú kalváriu, synagógu, niektoré ďalšie budovy, vybudované námestie. Dovolím si tvrdiť, že mnohé veci sa týmto naštartovali.
Odkiaľ ste získavali informácie o histórii, ktoré sú v knihách pri pohľadniciach?
- Základ všetkých informácií sú moje rozhovory so starými ľuďmi. Do dnešného dňa ich navštevujem, dokonca mám veľmi blízkeho priateľa, ktorý má 93 rokov. Ďalej sú to rôzne archívne materiály, dobová tlač, staré monografie. Pripravovaná tretia kniha by mala byť ešte viac o týchto príbehoch, zameraná je na 60. a 70. roky.
Čomu sa ešte venujete okrem zbierania pohľadníc a informácií o histórii Levíc?
- Som riaditeľom mládežníckeho centra. Snažíme sa podporovať mladých ľudí, aby zmysluplne využívali svoj voľný čas. Veľký záujem je o lezeckú stenu, robíme rôzne diskusné kluby, pozývame rôznych mienkotvorných ľudí, organizujeme koncerty či športové súťaže. Sme neziskovka, nie je to vždy jednoduché, ale sme tu desiaty rok. Vždy koncom roka, teraz to bude už po piatykrát, organizujeme benefíciu Art for help. Zbierame obrazy od profesionálnych aj amatérskych umelcov. Po vernisáži a výstave obrazov sa tieto dražia a za získané peniaze nakupujeme poukážky do hypermarketov, ktoré darujeme pred Vianocami rodinám v núdzi.
Rád chodievam na základné školy prednášať v rámci regionálnej výučby históriu nášho mesta. Robím to nezištne v rámci môjho vlastného voľného času. Deti ma na školách veľmi prekvapujú svojimi znalosťami. Vyučovanie miestnej histórie tu veľmi chýba.
Už teraz sa teším na stretnutie, ktoré bude 8. marca v Štúrove, kde budem môcť svoje publikácie predstaviť miestnym záujemcom a milovníkom histórie a kníh.
Históriu Levíc zdokumentoval Csaba Tolnai aj knižne - prostredníctvom starých pohľadníc.
Autor: Lajos Telek
