Článok pokračuje pod video reklamou
LEVICE. Omšu celebroval kňaz tešiteľ, bývalý politický väzeň Jozef Kendra. Účastníci stretnutia si pripomenuli udalosti z noci 13. na 14. apríla 1950, keď boli komunistickým režimom násilne vyvezení rehoľníci z kláštorov. Z levického Kostola sv. Jozefa odviezli do centralizačného kláštora v Podolínci pátrov Františka Cigánka a Pavla Horného, 7 rehoľných bratov, 9 novicov a 18 kandidátov. Superior P. Joachim Petrík a P. Bernard Kurucár boli určení do kárneho kláštora v Pezinku. Po 66 rokoch sa poslední žijúci z nich stretli na sobotňajšom zhromaždení, ktoré zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska. Hlavné svedectvo z násilného vyvezenia tešiteľov z Levíc predniesol bývalý novic z roku 1950 Emil Toma.
Kongregácia bratov tešiteľov z Gethseman pôsobila v bývalom františkánskom a neskôr piaristickom kláštore v Leviciach od roku 1947. Opravili Kostol sv. Jozefa, poškodený vojnovými udalosťami a v kláštore si zriadili noviciát. Dňa 29. 6. 1949 sa konala vzbura občanov na obranu kňazov, pretože tešitelia čítali v kostole pastiersky list biskupov. Skončila sa obsadením Levíc vojskom z Nitry a uväznením veľkého množstva občanov. Počas vyvezenia tešiteľov ozbrojenými zložkami v noci 13. na 14. apríla 1950 sa však očakávaná vzbura nekonala. V čase zásahu mali rehoľníci pravidelnú štvrtkovú polnočnú adoráciu v kaplnke, na ktorej sa zúčastnili aj veriaci z mesta, preto sa musel zásah odložiť o hodinu, kým ľudia neodišli.
Z Levíc vyviezli rehoľných bratov, novicov i kandidátov v autobuse so zakrytými oknami do centralizačného kláštora v Podolínci, odkiaľ boli prevezení do ďalších kláštorov, na stavbu Priehrady mládeže a niektorí do PTP, viacerí boli aj odsúdení a väznení. Pri prehliadke kláštora vraj našli protištátne písomnosti a zbrane pod oltárom a vo včelíne. Nebola to pravda, pretože tešitelia ani nemali včely, chovali len zajace, skonštatoval Peter Sandtner z Konfederácie politických väzňov Slovenska. Kláštor bol rozdelený na byty. Zo všetkých novicov a kandidátov sa napokon stal kňazom len jediný, Inocent Pavol Bartko.
