LEVICE. Obhryzené stromy nachádzajú vodohospodári na rôznych miestach okresu. Najväčší výskyt zaznamenali na Ipli, objavujú ich tiež na menších prítokoch Hrona.
Pred piatimi rokmi o tomto najväčšom európskom hlodavcovi takmer nevedeli. V ostatných rokoch sa jeho činnosť zvýšila natoľko, že škody, ktoré spôsobuje, stoja štát tisícky eur. Ochranári ale prízvukujú, že pre životné prostredie má bobor význam. Najmä v čase sucha.
Ohryzený strom na kanáli Perec. Podobné stopy zanechal hlodavec aj na Hrone a na rybníkoch v Malom Kiari. FOTO: (JN)
Môžu ohroziť ľudí aj majetok
Populácia bobra sa na Slovensku odhaduje na približne tisíc jedincov. Tohto zákonom chráneného hlodavca monitorujú vodohospodári zo Správy povodia dolného Hrona a dolného Ipľa v Levickom okrese približne päť rokov.
„Tento živočích sa vyskytuje najmä v dolných častiach spravovaných vodných tokov Hron, Ipeľ a Štiavnica,“ priblížil Pavel Machava, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Pozorovaný bol typický ohryz stromov nachádzajúcich sa na brehoch vodných tokov. „Takto poškodené stromy sú často naklonené nad vodnú hladinu alebo pri silnejšom vetre hrozí ich pád na breh, respektíve do koryta vodného toku,“ opísal a doplnil, že sa na nich zachytávajú rôzne plaveniny, ako sú plasty, biologický či drobný komunálny odpad, ktoré so sebou prináša voda. Dôsledkom toho býva vytvorenie zátaras, ktoré znížia prietok koryta, čím sa zvýši hladina a následkom je vybreženie vody. „Zaplavené sú okolité pozemky, môže byť ohrozené zdravie, životy ľudí a ich majetok,“ hovorí o možných následkoch.
Stromy padli za obeť
Ohryzené stromy vlani vodohospodári najčastejšie nachádzali na dolnom Ipli – od Šiah smerom na Ipeľský Sokolec, Vyškovce nad Ipľom až po Kubáňovo. Podľa hovorcu museli obzvlášť citlivo postupovať v lokalite so stupňom ochrany – najmä pri Ipli a v jeho hraničnom úseku s Maďarskom.
V menšej miere boli na prítokoch Hrona. Zviera si inštinktívne vyberá mäkké dreviny, ktoré sú v blízkosti vody a sú najvhodnejšie na to, aby vytvorili základ pre hrádzu.
Viaceré dreviny boli zasiahnuté natoľko, že ich museli vypíliť. Hrozilo, že úplne uschnú a zvalia sa. „Odstraňovali sa stromy, ktoré bobor poškodil, aby sa predišlo ďalším škodám. Práce sa vykonávali v mimovegetačnom období, a to najmä v území, kde boli ohrozené zdravie a životy ľudí, resp. ich majetok.“
Za ostatných päť rokov, odkedy sa bobor v našom regióne opäť vyskytuje, takto museli zlikvidovať vyše štyridsať stromov.
Bobrie hrádze v okrese zatiaľ vo väčšej miere nezaznamenali. Na ich vytvorenie potrebuje bobria rodina pokojné prostredie a viac času.
Na hlodavca dopláca štát
Štát eviduje škody, ktoré chránený živočích spôsobuje na majetku. „Za rok 2015 bolo poškodeným, ktorí o to požiadali a splnili zákonné náležitosti, vyplatených cca 2440 eur za škody spôsobené bobrom,“ informoval Maroš Stano, hovorca ministerstva životného prostredia.
Štát odškodní poškodeného v prípade, že o to požiada písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody. Všetky náležitosti žiadosti sú uvedené vo vyhláške k zákonu o ochrane prírody a krajiny.
Dve stránky jednej mince
Podľa odborníkov zo Štátnej ochrany prírody SR sú v oblasti Tekova a Hontu zaznamenané iba prvé prieniky bobra a „zatiaľ sa nedá hovoriť o trvalom usídlení bobra v oblasti“.
Bobor sa vyskytuje tam, kde je povrchová voda hlboká aspoň 50 centimetrov. Túto hĺbku si vie ale zviera vytvoriť vlastnými vodnými stavbami.
Na krajinu má bobor aj pozitívny vplyv. „Badať to najmä v posledných rokoch, keď sa vystupňovala frekvencia niekoľko mesiacov trvajúceho kalamitného sucha,“ hovorí Dušan Valachovič, riaditeľ CHKO Záhorie a dodáva, že na Záhorskej nížine prežívajú v mnohých tokoch vodné organizmy iba vďaka bobrom, ktoré akumulujú vodu.
Bobor má na Slovensku len v malej oblasti prirodzených nepriateľov, prevažná časť jedincov hynie prirodzene v úkryte hlbokej nory.
