Novodobé olympijské hry majú už vyše storočnú tradíciu. Olympijskú myšlienku prebudili k novému životu zástupcovia tridsiatich štyroch krajín na parížskom kongrese v júni 1894. O dva roky neskôr sa prvé novodobé Olympijské hry uskutočnili v Aténach na obnovenom antickom bielom mramorovom štadióne. Usporiadatelia privítali na hrách 285 športovcov z trinástich krajín. Na programe bolo 10 športov. Napokon najviac súťaží vyhrali Američania a Gréci. Veľké nadšenie v celom Grécku vyvolalo maratónske víťazstvo Spiridona Luisa, čo len prospelo myšlienke novodobých olympijských hier. Zaujímavosťou prvých hier bolo aj to, že víťazov odmeňovali striebornou medailou a druhého v poradí bronzovou. Prvým olympijským víťazom sa stal Američan James B. Connolly, víťaz v trojskoku. Na prvej novodobej olympiáde štartoval aj Slovák Alojz Sokol (maď. Alajos Szokolyi), ktorý štartoval v šiestich disciplínach pod vlajkou Uhorska. Zmienka o ňom je uvedená v publikácii Naši olympionici od J. Grexu a M. Nováka. Jeho meno je vo významnej miere spájané s mestom Šahy.
Alojz Sokol sa narodil 19. júna 1871 v Hronci okres Brezno. Ako trojročný prišiel do Šiah, kde navštevoval základnú školu. Ďalej študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a Leviciach. Vysokú školu navštevoval v Budapešti, kde chodil na medicínu, ktorú ale nikdy nedoštudoval.
Alajos Szokolyi. (foto archív Levice)
V Budapešti začal Sokol okrem štúdia venovať svoj čas aj športu. V roku 1896 sa stal majstrom Uhorska a Čiech v behu na 100 yardov a prekonal 13 uhorských rekordov. Najväčší úspech zažil na prvých moderných Olympijských hrách v roku 1896 v Aténach, kde za Uhorsko štartoval v šiestich disciplínach a v behu na 100 metrov získal bronz, v trojskoku svojim výkonom 12,30 metra získal štvrté miesto. Po Olympijských hrách svoju športovú kariéru ukončil a vrátil sa do Šiah.
Časom si Alojz Sokol zmenil meno na Alajos Szokolyi. V Šahách pôsobil ako riaditeľ hontianskeho múzea, riaditeľ hontianskeho športového klubu, predseda hontianskeho župného spolku ochrancov zvierat, bol členom osvetovej komisie, riaditeľ Červeného kríža v Šahách a počas prvej svetovej vojny riaditeľ nemocnice v Šahách. Prispel k založeniu Uhorského atletického zväzu. Szokolyi napriek svojmu pôsobeniu v Šahách býval v neďalekej obci Berencebaráti a do Šiah denne dochádzal.
Szokolyi mal so svojou manželkou päť detí. Prvý slovenský olympionik zomrel 9.septembra 1932 v Berencebaráti. Posledné informácie o jeho dedičoch pochádzajú z roku 1982, ale nie je k dispozícií informácia, či ešte žijú. Po Szokolyim sa nezachovalo nič, ani jeho bronzová medaila.
„Nejaké veci boli v Berencebaráti, ale starosta mi hovoril, že ich ukradli,“ povedal predseda športového klubu Alojza Szokolyiho v Šahách František Révesz. Na jeho počesť pomenovali v Šahách práve športový olympijský klub, ktorý aspoň takto pripomína slávneho človeka pôsobiaceho v Šahách. V roku 2005 odhalili v Šahách pamätnú tabulu Alojza Szokolyiho, ďalšia sa nachádza v Hronci a jedna v Berencebaráti, kde je aj menšie múzeum na počesť prvého uhorského olympionika.
Autor: IP, VV, archív LV
