Valentíková: Úspech zverencov ma teší viac ako ten môj

Venujete sa karate už dvadsať rokov. Čo vám toto obdobie, okrem množstva medailí, prinieslo?

-Dalo mi veľa pevných priateľstiev a kamarátov nielen zo Slovenska, ale i zahraničia. Mnoho cestovania a zážitkov. Pomohlo mi celkovo v živote. Naučilo ma trpezlivosti ako aj disciplíne.

Karatistku Valentíkovú najviac teší titul majsterky sveta z roku 2013 WTKA v Taliansku.

Ste nielen členkou karate klubu Goju-Ryu Levice, zároveň jednou z najúspešnejších reprezentantiek Slovenska zaradená v A-skupine. Zisk ktorého ocenenia si vážite najviac?

-Je to titul majsterky sveta z roku 2013 WTKA v Taliansku, no taktiež titul vicemajsterky Európy WUKF v Rumunsku v roku 2014, kde bola veľmi silná konkurencia a titul vicemajsterky 2015 v Taliansku. Vážim si samozrejme každú medailu, keďže ma stála vždy úsilie, snahu a sebadisciplínu a kopec času v príprave na každý jeden turnaj.

Ste nielen pretekárkou, ale súčasne tiež trénerkou KATA, kde odovzdávate svoje skúsenosti mladým nádejam klubu Goju-Ryu. Aké je to pre vás byť v pozícii trénerky?

-V pozícii trénera som sa našla. V poslednej dobe ma začína viac tešiť úspech mojich zverencov ako ten môj vlastný. Teším sa z každého ich úspechu. Nedávno sme sa vrátili z majstrovstiev sveta v írskom Dubline, kde mi ušla medaila o jednu desatinu a obsadila som v silnej konkurencii 4. miesto, avšak moje zverenkyne zaradené v reprezentácii Slovenska Foltánová, Havranová a Holečková ako družstvo kata team kadetky, získali zlato a stali sa tak majsterkami sveta WUKF, čo ma nesmierne tešilo a zároveň dojalo, nakoľko sme v telocvični trávili každý jeden deň v rámci prípravy na tento turnaj. A to, že získali zlato, pre mňa ako trénera, bol neskutočný pocit.

Martina Valentíková rada trávi voľné chvíle v spoločnosti priateľa Michala.

Po strednej škole na Pedagogickej a Sociálnej Akadémii v Leviciach, v odbore sociálno-výchovný pracovník, ste pokračovali v štúdiu na Policajnej akadémii v Bratislave. Dnes pôsobíte v policajnom zbore. Čo bolo dôvodom, že ste sa rozhodli ísť práve touto cestou?

-Pravdupovediac ani neviem. Baví ma práca s ľuďmi, to že niekomu môžem pomôcť. Zároveň ma zaujíma trestné právo a táto práca hlavne nie je monotónna a každý deň ma v nej čaká niečo nové.

Aké predpoklady by mal mať človek, ktorý by sa chcel začať venovať karate? Akými vlastnosťami by mal oplývať?

-Do nášho klubu prijímame deti od piatich rokov. Tam ťažko ešte hovoriť o nejakých predpokladoch. Deti sa učia rýchlo. Po roku už ako tréner viem rozoznať či to do budúcna bude dobrý pretekár, či sa bude venovať KATA alebo zápaseniu teda KUMITE. Každopádne sa v kolektíve a tréningami vyformuje každé dieťa a potvrdzujem, že deti – karatisti majú úctu k starším, sebadisciplínu a pokoru, čo im v živote určite pomôže.