Štvrtok, 20. september, 2018

Ako sa žilo v Leviciach pred 100 rokmi? (+ FOTO)

Levice mali cez 10-tisíc obyvateľov. V časoch 1. republiky zažili rozkvet.

Námestie v Leviciach a budova radnice ešte pred nadstavbou.

LEVICE. Bohatý spoločenský život, rozvíjajúci sa obchod a výnosné poľnohospodárstvo. Také bolo obdobie 20. a 30. rokov minulého storočia v meste a najbližšom okolí. V Leviciach žilo podľa sčítania 10 338 obyvateľov.

Levice pred 100 rokmi - v čase 1. ČSR

Spomienky na 1. republiku mapuje nová výstava v Tekovskom múzeu. Otvorená bola pri príležitosti 100. výročia vzniku 1. Československej republiky.

Proti zmene protestovali

Levice boli na začiatku 20. storočia malým mestečkom s poľnohospodárskym charakterom. Počas prvej svetovej vojny veľa Levičanov, ktorí bojovali na strane Rakúsko – Uhorska, zahynulo v bojoch. Mesto hospodársky upadlo.

Povojnové udalosti priniesli 28. októbra 1918 vznik 1. Československej republiky. Pričlenená k nej bola časť územia, vrátane Levíc. Obyvatelia mesta s tým ale nesúhlasili, začali protestovať a prisahali vernosť maďarskej vláde.

Československé légie prišli na železničnú stanicu 15. januára 1919. Do centra mesta dorazili 21. januára. „Dá sa povedať, že až vtedy sa Levice oficiálne stali súčasťou 1. ČSR,“ hovorí s úsmevom Peter Pleva, autor výstavy.

V máji ale vypukla vojna medzi Československou republikou a Maďarskou republikou rád, ktorá sa pokúšala získať späť stratené územia. Maďarské jednotky zaútočili aj na Levice. Mesto obsadili a mali pod kontrolou do konca júna 1919.

Radnicu museli nadstaviť

V období 1. Československej republiky získali Levice na význame, keď v roku 1923 došlo k zlúčeniu Levického a Bátovského okresu. Sídlo bolo ustanovené v Leviciach, v priestoroch dnešného mestského úradu. Ako Peter Pleva ukazuje na fotografii z roku 1927, radnica začala byť tesná: „Budovu nadstavili a to tak, že strechu zdvihli na konštrukcii a tú potom podmurovali.“

Tento symbol rozvoja mesta stojí na hlavnom námestí dodnes. Pred takmer sto rokmi sa v budove vľavo oproti, kde je dnes ČSOB banka, nachádzalo známe železiarstvo Gézu Tótha. Ako to v ňom v tých dobách vyzeralo, dokumentuje časť expozície: Pod reklamnou tabuľou, ktorú, mimochodom, objavili len nedávno, je vystavené aj vybavenie do kuchyne. V tých časoch sa v železiarstvách nepredávali len klince, ale aj kuchynské náradie, ako sú hrnce, váhy, odmerky, mlynčeky či nádoby na mútenie masla. Spolu s nimi je vystavený aj katalóg výrobkov, ktorý pred sto rokmi patril podľa počiatky práve tomuto levickému železiarstvu.

Ďalšia firemná tabuľa Továrne na remene a kočiare Lajosa Györgyiho, dobové fotografie a ukážky výrobkov dokumentujú, že išlo o významného podnikateľa, ktorý, ako sa na tabuli píše, bol „za svoju prvotriednu prácu vyznamenaný veľkou zlatou medailou“.

Levice preslávil ónyx

Čo sa týka domáceho života, v prvej polovici 20. storočia muži pracovali a ženy sa starali o domácnosť a rodinu. Keď im zvýšil čas, venovali sa ručným prácam. Mať šijací stroj, aký je teraz na výstave, znamenalo veľa. Levičanky si potrpeli na módu, inšpirovali sa časopismi, ktoré prinášali aktuálne trendy v odievaní, a to nielen pre ženy, ale aj mužov. Pokrývky hlavy si kupovali u klobučníka Józefa Frascha, ktorého pomôcky z dielne sú taktiež vystavené.

Pre mužov bol typický pracovný stôl s písacím strojom, kancelárskou sadou z levického ónyxu, tabatierkou, popolníkom a bustou tatíčka Tomáša Garrigua Masaryka. Presne taký, aký je na výstave v Tekovskom múzeu.

Trendy v dizajne udávala aj známa Levičanka Ica Taby, ktorá začínala ako keramikárka. Neskôr sa stala dvornou dizajnérkou firmy, ktorá vyrábala dekoračné a úžitkové predmety zo zlatého ónyxu, typického pre Levice.

Nostalgický hotel Lev

Spoločenský život bol v rozvíjajúcom sa meste pestrý. „Fungoval kultúrny spolok mešťanostov Kasíno, kde usporadúvali divadelné predstavenia alebo čítali literatúru,“ opisuje Peter Pleva a pridáva, že centrom kultúrneho diania bol mestský hotel Lev. Typický salón aj s dobovou tlačou verne zobrazuje prostredie z čias prvorepublikového obdobia.

Okrem miestnych osobností, ktoré dokumentuje výstava, ako bol spisovateľ, dramatik a autor básní János Kersék, či spomínaná Ica Taby, nezabudol autor výstavy pripomenúť aj veľké mená. „Je tu pamiatka na tatička T. G. Masaryka, plaketa Jána Masaryka či dobový portrét M. R. Štefánika,“ ukazuje vitríny pri vstupe do expozície. V nich sú aj tri nové prírastky, a to plakety T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a štátny znak 1. ČSR.

Levice boli neskôr, v novembri 1938, pripojené k Maďarskému kráľovstvu, kde zotrvali až do konca druhej svetovej vojny.

„Človek nemal istotu, v ktorom štáte sa zobudí,“ zhrnul s úsmevom medzivojnové obdobie Peter Pleva.

Výstava Spomienky na prvú republiku je v Tekovskom múzeu v Leviciach otvorená do 11. novembra.

No ad for you