LEVICE. Štyri kamene s rozmermi 10 x 10 centimetrov budú súčasťou dlažby mestského chodníka v Leviciach. Na každom bude meno obete holokaustu, rok narodenia a pár slov.
O povolenie na osadenie požiadal mesto v apríli 2024 Liad Shadmi z Hamburgu, potomok obetí levickej rodiny Schönsteinovcov. Žila v dome na Ulici K. Marxa, až kým štyroch členov neodvliekli do táborov smrti.
Súčasný vlastník nehnuteľnosti vyjadril obavy z narušenia súkromia a zvýšenia pozornosti verejnosti. Okresná prokuratúra poslala mestu upozornenie.
„Kamene na zakopnutie“ v Leviciach budú. Rozhodli o tom v marci poslanci.
Stolpersteine sú pamiatkou na židovských spoluobčanov, nachádzajú sa vo vyše dvadsiatke krajín. Na Slovensku sú napríklad v Bratislave, Pezinku, Trnave či v Nitre, kde v roku 2022 pribudli dva na Wilsonovom nábreží a tri na Štefánikovej ulici.
Odvliekli ich a už sa nevrátili
Janka R. Schönstein, rodená Spitz, narodená 1877, deportovaná 1944, zavraždená 1944. Adolf Schönstein, narodený 1868, deportovaný 1944, zavraždený 1944. Ladislav Schönstein, narodený 1907, zavraždený 1944. Ing. Elmer Schönstein, narodený 1904, deportovaný 1940, oslobodený 1945.
To sú údaje o členoch rodiny, ktorých z domu v Leviciach odvliekli.
Židovská rodina prišla do mesta v roku 1906. „V roku 1932 až 1933 si postavili nehnuteľnosť,“ povedala Marta Švolíková z levickej pobočky štátneho archívu. Dejinám židovskej komunity sa venuje 15 rokov. Na marcovom rokovaní Mestského zastupiteľstva v Leviciach priblížila údaje o nehnuteľnosti na Ulici K. Marxa, pred ktorou majú pribudnúť štyri kamene zmiznutých. Dom sa dá dohľadať cez internet.
„Dom je zaradený do Registra modernej architektúry Slovenska, je nafotený na nete, sú tam GPS súradnice, adresa. Samozrejme, nie je tam majiteľ,“ uviedla verejne dostupný zdroj.
„Je publikovaný aj v publikácii Architektúra Slovenska 20. storočia ako jeden z výnimočných domov, keďže ho navrhoval architekt Josef Konrad. Pochádzal zo Žiaru nad Hronom. Na Slovensku navrhoval a staval domy iba desať rokov v období 1928 – 1938. V roku 1938 sa mu podarilo odísť do Británie, kde dožil,“ doplnila, čím je rodinný dom zaujímavý pre odbornú verejnosť.
Ďalej sa dočítate aj:
- prečo mesto zrušilo prvotné súhlasné stanovisko,
- na čo upozornila okresná prokuratúra,
- kto stojí za celosvetovým projektom a odkedy sa realizuje.
„Stolpersteiny sú európsky štandard. Mali by byť umiestnené pred domom, kde naposledy obete holokaustu žili. Keďže ten dom existuje, tak pravnuk rodiny žiada umiestnenie Stolpersteinov na chodník pred dom rodiny, ktorý je vo vlastníctve mesta,“ dodala.
K námietkam terajšieho majiteľa objektu pripomenul aj poslanec Ladislav Vincze, že vilka je zaradená do Registra modernej architektúry Slovenska: „Je to celoslovenský register. Rád by som sa spýtal, či im tento fakt doteraz nenarušoval súkromie. Veď záujemcovia o modernú architektúru mohli obdivovať ich nehnuteľnosť, ako by chodili pozerať tieto Stolpersteiny.“
Spomalenie vlakov medzi Bratislavou a Banskou Bystricou sa ešte neskončí. Práce a výluka sa presunú k Leviciam Čítajte Podľa archívnych údajov v roku 1938 žilo v Leviciach 12 236 obyvateľov, z toho 1518 židov, čo je niečo cez 12 percent.
„Nezabúdajme, že židovskí spoluobčania boli v minulosti integrálnou súčasťou mesta. Liečili nás ako lekári a zubári, obhajovali ako advokáti, bavili nás ako umelci,“ pripomenul.
„Rád by som sa spýtal, kto rešpektoval ochranu života, zdravia, občiansku česť židovského obyvateľstva, keď ich v roku 1944 brali do táborov smrti,“ povedal s tým, že mesto by si malo osvojiť a osádzať tieto Stolpersteiny.
Štyri kamene, štyria príbuzní
Liad Shadmi žije v nemeckom Hamburgu. Najstaršími zo štvorice zmiznutých boli jeho prastarí rodičia. Aspoň symbolicky chce zanechať stabilný odkaz na chodníku pred domom o tom, že tam jeho príbuzní žili.
Žiadosť o povolenie na umiestnenie kameňov v Leviciach podával vlani spolu s Adamom Hercegom, ktorý sa inštalovaniu Stolpersteinov venuje od roku 2014. Mesto udelilo súhlas o desať dní neskôr, 29. apríla 2024.
Následne bol mestskému úradu doručený podnet z Okresnej prokuratúry Levice „z dôvodu podania protestu proti udelenému súhlasu.“ Svoje rozhodnutie preto mesto v septembri zrušilo.
